Večer som šiel k susede. Mala meniny. „Tak vám želám veľa šťastia, zdravia, peňazí a trochu lásky, pani suseda," vysúkal som zo seba meninový vinš. Suseda so znateľným uznaním prijala. Ako keby na mojich želaniach závisel jej osud. Jej reakcia mi dobre padla. Bral som to ako znak, že som prišiel vhod. pokračovanie článku
Utorok, 26. novembra, zavčasu ráno som vlakom opustil New Delhi. Na niekoľko hodín som sa zastavil v meste Mathura, kedysi slávneho centra Budhizmu a teraz jedného zo siedmych najposvätnejších miest Hinduizmu. Má veľmi pekné múzeum venované hlave sochám s budhistickými námetmi. Tiež som bol pri mešitách Jame Masjid a Katra. Mesto je veľké, avšak má úplne dedinský ráz. Chvíľu som sledoval svadobnú procesiu, či vlastne kŕdeľ detí šantiacich za bričkou so ženíchom, nevestou a niekoľkými družbami. pokračovanie článku
Zase som si vypočul sobotné dialógy v Slovenskom rozhlase, v ktorom sa vyjadroval predovšetkým budúci predseda vlády Fico a mal mu oponovať Fígeľ, ako predseda najsilnejšej opozičnej strany. Zdalo sa mi, že opozícia by mala a mohla byť dôraznejšia. Fico mal, ako zvyčajne, viacero momentov, s ktorými sa dalo ľahko polemizovať, len Fígeľ, ako v poslednom čase opozícia vôbec, mu ani tentoraz nedorástol. pokračovanie článku
Toto je dokončenie rozprávania mojej sestry o živote našej rodiny z čias pred mojím narodením. Hádam sa hodí do popisu mojich skúseností so štátnou bezpečnosťou, lebo môj spis zabieha aj do tohto obdobia. Však platilo, že bdelosti a ostražitosti nikdy nie je dosť. pokračovanie článku
Celú nedeľu, 24. novembra som strávil na predmestiach popri Qutab Minar, známym hlavne svojim 238 stopovým minaretom z roku 1206-1236, vraj jedna z najdokonalejších veží na svete. Nahor púšťali iba skupiny aspoň troch ľudí, aby tak zabránili samovraždám. Nie vždy sa to podarilo ustrážiť. Dočítal som sa v novinách, že toho istého dňa, keď som tam bol ja, z veže ktosi zoskočil. Ešte že som pritom nebol. pokračovanie článku
Ešte sa mi nestalo, aby som necelé tri týždne pred voľbami nevedel koho voliť. Aj keď to nepovažujem za moje osobné zlyhanie, ale skôr za dôsledok pomerov, ktoré zrazu na našej politickej scéne nastali. pokračovanie článku
Bol november, dosť chladno, hlavne v noci, avšak sucho a teda za prvých sedem dní v Indii ma netrápil pot a celkom úspešne sa mi darilo potláčať potrebu poriadne sa umyť či osprchovať. Prachu a špiny bolo všade síce nadostač, zdá sa však, že na to už bol každý zvyknutý. Prach sa vznášal nad zemou ako hnedastý opar a večer, hlavne tam, kde sa svietilo sviečkami či petrolejovými lampami, prach vo vzduchu zaujímavo približoval horizont. pokračovanie článku
„Deň, kedy sme sa presťahovali do hájovne na samote, si pamätám veľmi presne. Teda jeho dátum, lebo sa zhoduje s mojimi druhými narodeninami, 18. decembra 1934. Samotné okolnosti, ktoré nás sprevádzali, mi už samozrejme unikli. Na to som bola príliš malá, aby som si všetko zapamätala." pokračovanie článku
Egon Erwin Kisch, známy pražský novinár a publicista poznamenal raz o Indii, že keď ju navštívite na týždeň, napíšete o nej román. Keď v nej pobudnete mesiac, zmôžete sa iba na článok a po ročnom pobyte už nenapíšete o Indii vôbec nič. pokračovanie článku
Vybral som sa do spriaznenej kancelárie na kus reči. Tohto roku som tam ešte nebol, patrilo sa. Odzneli želania všetkého najlepšieho do rozbehnutého roku, poznámky o počasí, povzdych nad vývojom hospodárskej a politickej situácie a že by sa patrilo, aby pre nás, živnostníkov, svitlo na lepšie časy. Ale našiel sa priestor aj na príjemnejšie úvahy. pokračovanie článku
„Samozrejme, prídem tlmočiť, len mi zariaďte, prosím, na Obecnom úrade, aby mi zaslali internetom prejavy, ktoré na svadbe odznejú. Mám skúsenosti aj so starostami, ktorí sa snažia byť veľmi poetickí a to sa ťažko tlmočí bez prípravy." Tak som reagoval na telefonickú výzvu nevesty úzkostlivo dbajúcej na to, aby všetko prebehlo v poriadku. pokračovanie článku
Znovu som sa s Vincom stretával a na rozdiel od predchádzajúcich razov, sme si konečne obohatili našu diskusiu aj o úvahy, ktoré by už mohli zaujímať aj samotných eštebákov. Dovtedy to boli normálne diskusie o bežných veciach, práci, turistike, ktorú sme si od predchádzajúceho stretnutia užili. Po tejto príhode aj o našich skúsenostiach s eštebákmi. pokračovanie článku
Novoročné záväzky mám a jeden z nich hovorí o tom, prečo stojí za to ísť v marci voliť. Voliť chodím a to aj teraz, keď už nemusím z donútenia štátostrany, a vždy si nájdem pádny dôvod prečo. Dlho to bola úvaha o tom, že do vedenia štátu treba stranu, ktorá nás čo najskôr dostane do Európskej únie a vôbec pevne zakotví v západoeurópskych štruktúrach. Dielo sa vydarilo, strana, ktorú som volil, sa o to výrazne zaslúžila. pokračovanie článku
Nasledujúci deň, 28. decembra som sa ráno rozhodol neoddychovať a priamo som sa pobral autobusom na 7-8 hodinovú púť do mesta Bhairawa. Takéto putovanie ma unavilo viac ako chodenie po horách. Mal som síce dobré miesto vpredu po ľavej strane vodiča, takže som mal pekný výhľad pred seba i na stranu a tiež som si mohol vystrieť nohy, čo sa kvôli úzkym radám inde v autobuse nedalo. pokračovanie článku
Po prvýkrát som počul o Havlovi ešte za čias hlbokej totality z rádia BBC a Slobodná Európa. Zobral som ho na vedomie, ale správy, ktoré sa mi o ňom ušli, boli príliš kusé, aby som si vytváral vlastný názor. V českých a slovenských médiách platilo na Havla embargo, z tých zdrojov som sa dlhé roky nedozvedal o Havlovi nič. Bral som ho proste na vedomie a dosť, hoci to, že sa o ňom neskrývanými sympatiami vyjadrovali v BBC a Slobodnej Európe, som mu dával za plus, v ostrom rozpore s duchom vtedajšej oficiálnej propagandy. pokračovanie článku
V Ghorepani sme strávili štedrý večer. Pripojila sa k nám Angličanka Judith, mladík z Izraelu Yedin a potom ešte dvaja Japonci. Hlavne tej šumnej Angličanke som sa divil, že sa nebála vybrať takto sama do hôr. Neskôr som osamelé cestovateľky z Európy i Austrálie v Ázii stretával hojne. pokračovanie článku
Prvú noc sme strávili v osade Dhampus. Mali sme nad sebou jasnú oblohu, však sme boli v značnej nadmorskej výške, hmla v tomto ročnom období nad nami bola minimálna, o prachu a znečistení, ktorého sa nám ujde v našich bežných nadmorských výškach, tam nebolo ani chýrovať. pokračovanie článku
Vo štvrtok, 19. decembra, som sa pobral na únavnú, aspoň 8-9 hodinovú cestu autobusom do mestečka, či skôr dediny Pokhara, turistickej základne Západných Himalájí a Annapurny. V Kathmandu sa práve začalo vyčasovať a až cestou do Pokhary som si mohol konečne uvedomiť, o čom tunajšie veľhory sú. pokračovanie článku
som si uvedomil, že sa ešte stále viem nahnevať. Hnev u mňa tuším prichádza vždy, keď sa mi hlavou prevalí, či už z informácií okolo mňa, alebo zo spomienok, nejaká akcia, kde dochádza k násiliu, kde ktosi vydiera kohosi, a tentoraz, neviem si pomôcť, akciu lekárov vnímam ako psychické násilie či vydieranie. pokračovanie článku
Vinca som spoznal v časoch, keď som nastupoval do prvej triedy základnej školy. Bol o generáciu starší a vnímal som ho predovšetkým preto, že bol kolegom sestry a v malom mestečku, kde som vyrastal, som ho nutne musel občas stretávať. Ešte si ho pamätám z tých čias ako dobrého speváka, hlavne z Malého kostola v strede námestia, kde po niekoľko rokov spieval Krista počas Pašií na Veľkú noc. Mal sýty hlas, tuším sa tomu hovorí basbarytón, a takáto úloha mu veľmi dobre sadla. pokračovanie článku
Vypočul som si niektoré relácie Slovenského rozhlasu. Aj Sobotné dialógy. Tentoraz zase medzi dvoma stranami, čo stoja proti sebe najostrejšie, Smer a SDKÚ, zastúpené svojimi financ ministrami. pokračovanie článku
Moje pôsobenie v strojárskom podniku skončilo výpoveďou. Nebola za tým žiadna vyššia politika, ani manipulácia zo strany eštebákov, skôr by som povedal, že ich môj odchod zo zamestnania zaskočil, lebo som sa stal pre nich ešte menej čitateľný. pokračovanie článku
Posledný deň dovolenky som strávil v jeruzalemskom pamätníku Yad Vashem, unavujúcim svojou rozsiahlosťou a dojímajúcim silou holokaustu, ktorý pripomína. Potom ešte cesta autobusom do dočasného bydliska, balenie, rozlúčka s hostiteľmi a cesta vlakom na letisko. Lietadlo malo odlet skoro ráno, izraelské bezpečnostné predpisy požadujú prítomnosť na letisku tri hodiny pred odletom a to mi načalo celú noc. Lúštil som dve sudoku, s ktorými som sa dokázal popasovať aj keď boli z hebrejsky napísaných novín, jedno som pobabral, perom, a tak gumovať sa nedalo, a z druhého som okrem 7 čísel nič viac nedokázal určiť. Možno sudoku bolo na mňa príliš ťažké, možno bezvýchodiskové alebo jednoducho som bol unavený. Zato dočítal som posledných sto stránok vyše štyristostránkového Úvodu do Nového Zákona, ako záväzok pre pobyt v Izraeli. pokračovanie článku
Na pracovisku sa preberala politika v rámci povinných týždňových desaťminútoviek, keď to bolo v duchu oficiálnej komunistickej propagandy a potom len tak, popri práci, v rámci užšieho pracovného kolektívu a vtedy odznelo všeličo. pokračovanie článku
Výlet do Štúrova z príležitosti výročného trhu si naša dedina poriada každoročne. Tentoraz sa niekoľkokrát prekladal, až sa za deň D určil, akoby natruc, prvý daždivý a chladný po celej dlhej sérii dní prekrásneho babieho leta. Poznal som nepriaznivú predpoveď počasia, ale po niekoľkých sekundách váhania som sa pridal. pokračovanie článku
Neviem posúdiť správnosť, či nesprávnosť zavedenia eurovalu v akejkoľvek forme, a nehanbím sa za to. Však ani odborníci nepochybne znalší problematiky než ja (slovenskí a hlavne tí mimoslovenskí) sa nevedia medzi sebou dohodnúť. pokračovanie článku
Vyzeralo to na štandardnú sobotu. Riadne som sa vykúpal, umyl vlasy, oholil, vypral starobylú nákupnú sieťku, ktorú nosievam na bicykli a ktorú som si pri jednom z posledných výletoch ufúľal napadanými orechmi, umyl dlaždice v kuchyni, kúpeľni a v záchode, za ktoré som sa už hanbil sám pred sebou, nehovoriac o občasnej návšteve, ktorá ku mne zablúdi. pokračovanie článku
Strojárenské veľtrhy v Brne boli udalosťou, pre ktorú kedysi žila celá Československá socialistická republika. Chodievali ta i školské výpravy, i ja som sa tak dostal do Brna ešte z gymnázia a veru bola to aj marketingová udalosť number one pre strojársky podnik, v ktorom som pracoval. Pokiaľ možno hovoriť o marketingu v socialistickom, centrálne plánovanom hospodárstve. pokračovanie článku
Mal som strýca, teda ani neviem, či mi bol strýc, len tak som ho oslovoval, lebo jeho manželka sa síce za slobodna hlásila k rovnakému priezvisku ako ja, ale bola nám veľmi vzdialená príbuzná a čo naše rodiny zblížilo bolo skôr lesnícke povolanie otca a strýca a potom ešte to, že sme sa, obidve rodiny, ocitli na Gemeri, ďaleko od miesta pôvodu. Však osudom lesníckych rodín bolo, že sa nimi po vojne šibovalo ako s armádou. pokračovanie článku
Listujem v mojich poznámkach z cestovania po Ázii a hovorím si, že veru som si ich mohol robiť lepšie. Zbytočne veľa pozornosti som venoval faktografickým informáciám, ktoré často už v čase, keď som si ich poznačil, boli zastarané a tie, ktoré majú trvalú hodnotu, sú voľne dostupné na internete. Radšej keby som si viac všímal rôzne situácie, okolnosti, vzťahy, náladu a aktérov, lebo tie boli jedinečné, nikdy viac sa nezopakujú a pritom som si ich nie vždy poznačil a teda už sa k nim vrátiť nemôžem. pokračovanie článku
Otváram dvere auta v Bratislave, keď sa ku mne priblíži muž a prihovorí sa mi po maďarsky. Nevysoký, počerný, fúzkatý, trochu ošumelý, vzhľadom i odevom. pokračovanie článku
Najnovšie, v súvislosti s pohrebom Otta von Habsburga, syna poslednej cisársko-kráľovskej hlavy rakúsko-uhorského mocnárstva, akoby sa oživila myšlienka obnovenia tohto mnohonárodnostného cisárstva. Neviem koho napadla, kto sa za ňu zasadzuje. Ja určite nie. pokračovanie článku
V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
