reklama

Nepriateľská osoba 6 „Jemné“ vydieranie – zájazd s ROH do Užhorodu

Eštebáci teda prišli na to, že zastrašovanie a ponižovanie neviedlo k ničomu, zmenili taktiku, na ktorú sa nakoniec spoliehali najviac a to vo vzťahu k všetkým občanom – vydieranie. Každý máme nejaké ambície a oni sa špecializovali na ich znemožňovanie, kým u občana nedosiahli nejakú formu spolupráce. Alebo kým ho nedonútili, aby príliš neprečnieval z radu. Moja cesta do Užhorodu je toho úsmevným príkladom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (34)

Najprv citát zo spisu ŠtB.

„Prameň na stretnutí uviedol, že organizácia ROH v ZŤS Košice poriada dvojdenný hromadný turistický zájazd v dňoch 5.-6.12.1980 do Užhorodu a Mukačeva. O uvedený zájazd mal záujem aj navrátilec VRÁTNY Štefan. Z toho dôvodu si podal žiadosť o vydanie cestovnej prílohy, ktorá mu však vydaná nebola, tak sa zájazdu nezúčastnil...“

(Prameň je v tomto prípade dôverník ŠtB, kolega z práce, ktorého pravidelné záznamy o mojom správaní, pohyboch a vyjadreniach, sa v spise hojne vyskytujú).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale najprv vysvetlenie, o čo išlo. ROH, to boli socialistické odbory – Revolučné odborové hnutie, ktoré nebolo ani revolučné, ani odborové, ani hnutie, členmi sme museli byť všetci a všetci sme povinne platili z platu mesačné členské známky. V tých časoch nápisy všade po Československu hlásali „So Sovietskym Zväzom na večné časy a nikdy inak,“ „Sovietsky Zväz náš vzor“ a takéto zájazdy mali dať našim občanom príležitosť, aby spoznali život „V krajine, kde zajtra znamená už včera“ (názov reportáží o Sovietskom Zväze od českého novinára Júlia Fučíka, ktoré boli povinným čítaním na školách celého Československa). Vlastne keď prišiel obežník do kancelárie, že ROH poriada dvojdňový zájazd do Užhorodu, záujem som neprejavil. Veľa chlapov tam chodilo kvôli lacnej vodke, ženy zase behali po obchodoch a po návrate si medzi sebou vzrušene šuškali ako dobre, že sme úroveň sovietskeho vzoru ešte nedosiahli, lebo zásobovanie obchodov bolo v Československu predsa len lepšie. Ja pre takéto výlety nemám zmysel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prišli za mnou kolegovia, vraj aby som predsa len šiel. „Zažiješ psinu. Aspoň spoznáš, čo to je, keď ťa budú na hraniciach vyzliekať colníci donaha“ zdôvodňovali nutnosť mojej účasti s úsmevom. „To už poznám, už som to na československých hraniciach zažil,“ odpovedal som a hoci som nevysvetľoval, že to bolo pri mojom návrate do vlasti z vyše osemročného pobytu v kapitalistickom zahraničí, oni si to určite domysleli. „Kvôli tomu nemusím nikam“. Nakoniec som sa ale prihlásil.

Vtedy sa na takéto zájazdy cestovalo na súpisku, teda zoznam s osobnými údajmi účastníkov, ktorý potom zbieral schvaľujúce pečiatky: Závodný výbor ROH, Podnikový výbor ROH, potom Závodný a Podnikový výbor KSČ, akože Komunistickej strany Československa, potom sa to isté dialo na úrovni mesta, či okresu, ba možno i kraja a keď už zoznam predbežných pečiatok bol skompletizovaný, prišla pečiatka najdôležitejšia, tá od Krajskej správy pasov a víz. A tak sa súpiska vrátila, ale moje meno bolo z nej vyškrtnuté. Pomyslel som si svoje, ale nijako zvlášť som neprotestoval. Pôvodne som aj tak nikam nechcel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stala sa ale zaujímavá a na tú dobu príznačná vec. Na chodbe podniku, kde som pracoval, ma zastavil istý kolega, neviem čo mal s vecou, ani som sa o to radšej nikdy nezaujímal, aby dôverne mi povedal.

„Pán kolega“ (súdruhom ma nikto neoslovoval, ľudia pochopili, že by ma iba urážali a tí pravoverní by to považovali za znevažovanie najdôstojnejšieho komunistického oslovenia jeho mrhaním na osobe s takou pochybnou minulosťou.)

„Pán kolega, ohľadne toho zájazdu do Užhorodu mali by ste sa ísť poradiť na Krajskú správu Verejnej bezpečnosti. Však vy viete za kým.“

Celý rozhovor netrval ani minútu a normálne by som naň hneď aj zabudol, len to, že ma vyzval, aby som sa šiel „poradiť“ na Verejnú bezpečnosť ma viedlo k tomu, aby som si rozhovor v pamäti uchoval. Lebo viackrát som pri rôznych príležitostiach počul, že eštebáci nemali radi, keď sa ľudia za nimi chodili sťažovať, vyplakať, či vykričať. Ale ak sa niekto šiel za nimi „poradiť“, brali to ako vážny dôkaz, že dotyčný občan to myslí s našim socialistickým zriadením dobre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spis sa celej záležitosti dosť podrobne venuje na viacerých stranách. Očividne eštebákom by bola moja prípadná cesta do Užhorodu ťažko stráviteľná. Malá ukážka z toho, čo mali k tomu, povedať.

„...Ohľadne žiadosti o vydanie cestovného dokladu VRÁTNEMU Štefanovi bolo vykonané šetrenie na OPaV (Oddelenie pasov a víz) v Košiciach, ktorým bolo zistené, že VRÁTNY si podal dňa 10.11.1980 žiadosť o vydanie cestovného pasu k ceste do Užhorodu a zároveň si podal žiadosť o vrátenie cestovného pasu, ktorý mu bol odňatí po návrate z kap. zahraničia. Vrátenie cest. pasu zdôvodňoval tým, že je členom turistického oddielu TJ Lokomotíva Košice, pričom tento oddiel sa zúčastňuje tiež turistických zrazov s medzinárodnou účasťou turistov. V najbližšom období sa chce VRÁTNY zúčastniť turistického zrazu v PĽR Zakopanom /v žiadosti neuvádza dátum zrazu/, pričom dodáva, že „tento turistický zraz nemôže byť predmetom štátneho záujmu“. Prečo VRÁTNY použil takúto formuláciu doposiaľ zistené nebolo....

 „... Zvážiť okolnosti ohľadne vydania cest. dokladu navrátilcovi VRÁTNEMU Štefanovi. V prípade, že mu bude z našej strany daný súhlas k vydaniu cest. dokladu, tak len do soc. (socialistických) štátov. Z toho dôvodu je podľa možnosti potrebné zabezpečiť kontrolu objekta na jeho plánovaných turistických podujatiach s medzinárodnou účasťou cestou dôverníka „xxx“.

... Je však potrebné podotknúť tú okolnosť, že oznámenie z OPaV (Oddelenie pasov a víz) o podaní si žiadosti k vydaniu cest. dokladu do ZSSR došlo neskoro, nakoľko toto VRÁTNY učinil ešte 10.11.1980 a mám bolo doručené 9.12.1980. Z toho dôvodu by v žiadnom prípade nemohli byť vykonané potrebné opatrenia v prípade vycestovania VRÁTNEHO do ZSSR.“

(Rukou vpísaná poznámka)

„S návrhom na opatrenia súhlasím, je však potrebné, aby si bol viac vyrozumený o prípadnej ceste objekta do soc. štátov, aby sme boli schopní zabezpečiť jeho kontrolu.“

(Rukou vpísaná poznámka z boku) Neplatí

„Objekt,“ to som bol ja a čo znamenali „potrebné opatrenia“ sa už asi nikdy nedozviem. Nešiel som sa poradiť.

A ešte z listu náčelníka I. odboru Správy ŠtB Košice k rukám náčelníka Odboru pasov a víz v Košiciach:

Vec:  VRÁTNY Štefan, navrátilec z kapitalistického zahraničia, nevydanie cestovných dokladov – oznámenie

 Na základe vášho prípisu zo dňa 1.12.1980, kde nám oznamujete, že navrátilec VRÁTNY Štefan, nar. 23.12.1946 v Trenčíne, bytom Košice Trieda SA 39, ktorý je nami blokovaný k nevydaniu cestovných dokladov do VŠS (všetkých štátov sveta) Vám oznamujeme, že naša požiadavka trvá aj naďalej. Zároveň Vám zasielame nové blokačné karty.

Do Užhorodu som sa dostal za okolností, ktorých čo len cvičná predstava by kontrarozviedky celej Varšavskej zmluvy pozdvihla do stavu najvyššej pohotovosti. Bolo to krátko po nežnej revolúcii a sprevádzal som ako tlmočník amerického žurnalistu, korešpondenta jedného z najvplyvnejších denníkov USA, rozumej hlásnej to trúby amerického imperializmu. V tom čase sa v Užhorode vytvorila skupina nadšencov, ktorí dúfali, že sa Podkarpatská Rus znovu pripojí k Československu a už aj mali predsedu a podpredsedu vlády tejto súčasti československej federácie, miestny 69 ročný stredoškolský učiteľ matematiky na dôchodku mal byť minister školstva, lekár minister zdravotníctva a zopár ministrov bolo predbežne bez kresla. Práve títo členovia vlády štátu, ktorý nikdy nevznikol, od šedovlasých podkarpatských bardov po rozpačitých mladíkov, hlavne ich názory, zaujímali amerického žurnalistu. Vidieť takéto zasadnutie vlády neexistujúceho štátu horliaceho za Československo, ktoré sa v tom čase práve rozpadávalo, patrí medzi najpôsobivejšie zážitky môjho života.

Obrázok blogu

A takto vyzerá oficiálne zamietnutie mojej cesty do vtedy ešte sovietskeho Užhorodu.

Štefan Vrátny

Štefan Vrátny

Bloger 
  • Počet článkov:  288
  •  | 
  • Páči sa:  291x

V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík:  Inde v EurópeÁziaNepriateľská osobaBritské ostrovyOsudyU nás na SlovenskuU susedovUSA, KanadaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu