reklama

Nepriateľská osoba 10 Špión čiernym barónom

Neunikol som ani vojenskej službe. Prekročil vek tridsať rokov, vzťahoval sa na mňa zákon, podľa ktorého som šiel na náhradnú vojenskú službu, teda modernejšiu verziu pétépákov – Čiernych barónov

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

(PTP – pomocné technické prápory). Moja vojenčina trvala iba päť mesiacov a môžem ju brať len ako úsmevnú epizódu z môjho života. Sami sme si zo seba uťahovali, že sme boli jednotkou špeciálneho určenia, čo znamenalo predovšetkým upratovacie, kopacie a murovacie práce, ale dalo sa pritom ulievať a naša skrátená vojenčina bola predmetom všeobecnej závisti. Ostatní si odkrútili na povinnej vojenskej službe rok až dva. Samozrejme som bol aj tam stredobodom štátnobezpečnostného záujmu, ako o tom svedčí nasledovný list náčelníka Krajskej správy štátnej bezpečnosti v Košiciach pre Oddelenie vojenskej kontrarozviedky Vojenského útvaru v Topoľčanoch zastrešujúceho posádku v Hlohovci, kam som nastúpil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

VRÁTNY Štefan, navrátilec z Anglicka - oznámenie

... Činnosť VRÁTNEHO po návrate do ČSSR je preverovaná tunajším I. odborom Správy ŠtB. Vzhľadom na to, že v osobe VRÁTNEHO sa jedná o navrátilca, ktorý prešiel viacerými štátmi a zdržiaval sa v kapitalistickom zahraničí 8 rokov, dávame Vám na vedomie, aby menovanému bola venovaná zvýšená pozornosť počas jeho výkonu vojenskej základnej služby.

Vzhľadom na to že VRÁTNY je nami preverovaný v akcii „FILOZOF" žiadame Vás, ak by v priebehu výkonu vojenskej základnej služby boli zistené poznatky štátno-bezpečnostného charakteru, aby tieto ste odstúpili na I. odbor Správy ŠtB Košice k ďalšej služobnej potrebe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A toto je vyhodnotenie môjho pôsobenia v ozbrojených silách, teda v Československej ľudovej armáde, zaslané Krajskej správe štátnej bezpečnosti v Košiciach.

Vojak základnej služby VRÁTNY Štefan vykonával od 1.4.1977 vojenskú základnú službu u VÚ 4444 Hlohovec (VÚ - vojenský útvar). Bol zaradený do politickej skupiny a podieľal sa na robení názornej agitácie pre útvar.

Cestou agentúrnych i oficiálnych prostriedkov bolo zistené, že sa jednalo o dobrého vojaka. Povinnosti si plnil vzorne. Pracoval i na úkor osobného voľna. Nebolo zistené, že by prejavoval záujem o utajované skutočnosti v rozpore so zastávanou funkciou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Korešpondencia, ktorá bola podchytená, bola adresovaná z miesta jeho trvalého bydliska....

Po politickej stránke je menovaný hodnotený dobre. Oficiálne na hodinách PŠM (Politické školenie mužstva) i v debatách medzi vojakmi sa vyjadroval iba kladne. Ma dobrý politický rozhľad. V kolektíve bol pomerne obľúbený.

Na dobu náhradnej vojenskej služby nebolo k menovanému zistených negatívnych poznatkov.

Ďakujem vojenskej kontrarozviedke v Topoľčanoch, že o mne poskytla takýto štandardný posudok. Na politickom školení mužstva, teda politickej indoktrinácii vojakov, som sa sotva vyjadroval, určite nie politicky a už vôbec nie kladne. Vlastne som sa vôbec nevyjadroval ani o politike a ani o mojich cestách v zahraničí. Politruk (z ruského „političeskyj rukovodíteľ" - politický vedúci, politický komisár), teda major, ktorý mal na starosti ideologickú čistotu vojenského útvaru, ma hneď v úvodné dni upozornil, že počas vojenskej služby sa plnia úkoly a nezakladajú diskusné kluby, čo som aj rešpektoval. Hovoril som si, ako počas celého zotrvávania v osídlach reálneho socializmu, že radšej na politické témy nebudem hovoriť nič, než zbytočne provokovať vo veciach, ktoré i tak zmeniť nemôžem. Poznámku, že som bol zaradený do politickej skupiny a podieľal sa na robení názornej agitácie pre útvar, bdelá ruka náčelníka ŠtB podčiarkla a opatrila nasledovnou poznámkou: I. odbor, to je ale zaujímavé. Zabezpečiť kontrolu. Znamenalo to, že som veľkú časť vojenskej služby strávil v dielni a robil rôzne nástenky pre kasárne. ŠtB za tým očividne videla možnosť ideologickej diverzie priamo v armáde. Aká hrôza. Zo strany vedenia kasární to mala byť pre mňa úľava a ja som to tak aj kvitoval, len v duchu som si hovoril, že by som sa radšej zúčastňoval riadneho výcviku vojska. Bol som vyšportovaný, fyzicky i psychicky by som to určite bez problémov zvládol, však aj iní to museli prekonať, a mal by som z vojenčiny väčšiu psinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z posledného dňa vojenčiny sa pamätám na dva rozhovory. Šiel som sa rozlúčiť s politrukom, keď už v dielni som podliehal priamo pod neho.

„Tešíte sa, že idete domov?" opýtal sa ma. Propaganda v tom čase označovala vojenskú službu za najčestnejšiu povinnosť občana socialistickej vlasti a podľa platného vojenského poriadku som sa mal postaviť do pozoru, hrdo vypäť hruď, obzvlášť pred politrukom, dôrazne a rezko prehlásiť: „Slúžim socialistickej vlasti!" Mňa však ani nenapadlo, aby som odpoveď formuloval v takomto duchu, a tuším to ani neočakával.

„Áno, teším sa. Myslím si, že v civile dokážem byť užitočnejší," povedal som.

Zamyslel sa, neviem, čo mu v tom momente prebehlo hlavou a dodal. „Ja vám to želám."

Aj keď s obmedzeniami, bol som v civile užitočnejší.

A ešte poznámka môjho veliteľa čaty medzi štyrmi očami.

„Keď mi veliteľ kasární naznačil, koho dostanem do čaty, mal som veľké obavy, čo budem robiť, ak by si sa s tvojimi zahraničnými diplomami a skúsenosťami nedokázal prispôsobiť kasárenskej rutine. Hlúpo by mi bolo, keby som ťa mal ráznejšie usmerňovať, ale musel by som už kvôli ostatným vojakom v čate. Používať iný meter voči tebe, by mohlo mať nedobrý vplyv na ostatných. Ty si sa našťastie ihneď prispôsobil a nevytŕčal si z radu. Ďakujem ti za to."

Asi rok po návrate z náhradnej vojenskej služby som dostal povolávací rozkaz na vojenské cvičenie. Takto o tom informuje dôverník ŠtB z môjho pracoviska, v nasledovnom texte uvádzaný ako prameň:

V závere rozhovoru prameň dodal, že VRÁTNY obdržal povolávací rozkaz a dňa 15. mája má nastúpiť na vojenské cvičenie /na dobu 3 týždňov/ do vojenského útvaru v Bieli pri Čiernej nad Tisou.

Opatrenia: ... Z našej strany navrhujem informovať príslušné orgány VKR (Vojenskej kontrarozviedky) za účelom jeho kontroly počas cvičenia ...

(Rukou vpísaná poznámka náčelníka ŠtB)

Na pracovisku kontrolu máme dobrú. Nemáme ju v mieste bydliska. Preto zabezpečujte jeho kontrolu v čase voľna a v mieste bydliska.

Zariadiť, aby do Bielu na cvičenie neišiel.

K zrušenému povolávaciemu rozkazu na vojenské cvičenie sa eštebáci vrátili v nasledovnom zázname z rozhovoru s prameňom-dôverníkom, mojim kolegom v práci:

Na schôdzke bol prameň vyťažený k osobe VRÁTNEHO Štefana, navrátilca z kapitalistického zahraničia, ako reagoval na odvolanie z vojenského cvičenia, ktoré mal nastúpiť 15.5.1979 k Vojenskému útvaru v Bieli pri Čiernej nad Tisou.

Prameň uviedol, že VRÁTNY sa mu zdôveril s tým, že bol predvolaný na Mestskú vojenskú správu, kde mu bolo oznámené, že v uvedenom termíne sa vojenského cvičenia nezúčastní a bol mu odobratý povolávací rozkaz. Pri tom podotkol, že pre neho je to výhodné, nakoľko je dobré počasie a on sa môže venovať svojmu „koníčku" pešej turistike a že v dňoch 18.-20.5.1979 ide na turistiku do oblasti Slovenského raja.

A ešte poznámka k tomu istému záznamu:

Na mestskej vojenskej správe bolo zariadené, aby VRÁTNEMU bol odobratý povolávací rozkaz na vojenské cvičenie v Bieli. Taktiež bolo prejednané, aby bol vyňatý zo zoznamu predurčených jednotiek v prípade vojny.

Čo dodať? Teším sa, že mi eštebáci občas urobili aj láskavosť, keď napríklad zariaďovali, aby som „bol vyňatý zo zoznamu predurčených jednotiek v prípade vojny". Aj keď presne nerozumiem, o čo ide, znie to povzbudivo. Zato zrušenie vojenského cvičenia v Bieli ma teraz mrzí. Môj eštebácky spis tým prišiel o niekoľko záznamov a operatívno-technických opatrení a moji čitatelia o ďalší blog.

Na záver informácie o mojej vojenskej službe to najlepšie. Stretol som sa pred nedávnom so spolubojovníkom, ktorý podobne ako ja, bol spolu so mnou na vojenčine v Hlohovci iba päť mesiacov, tieto však odkrútil ako pisár na štábe. Ako sa patrí, sadli sme si na poriadny kus reči. Mali sme na čo spomínať.

„Niečo ti musím povedať," povedal mi dôverne. „Vtedy som sa neodvážil, ale teraz už máme za sebou nežnú revolúciu a teda azda môžem. Tebe do kádrových materiálov napísali ZAMIETA JESŤ VOJENSKÚ STRAVU."

Už niekoľko rokov pred nástupom na vojenskú službu som bol totižto vegetariánom (a zostal som ním dodnes) a hoci na začiatku vojenskej služby som sa snažil prispôsobiť kasárenskej strave, nakoniec som si veci riešil po svojom, bez toho, aby som protestoval, alebo žiadal u veliteľstva kasární nejaké výnimky. Proste som si vymieňal pri stole mäso za zeleninu, alebo som sa na obed či večeru, keď bolo na jedálnom lístku mäso, vôbec nedostavil a stravovanie som si riešil, ako sa dalo. Preto tá poznámka o tom, že zamietam jesť vojenskú stravu.

Keď sa teraz zamyslím nad mojou náhradnou vojenskou službou, vlastne čiernym barónom som ani nebol. Všetci, vojaci i dôstojníci, sme vtedy mali zelené uniformy bez čiernych výložiek, ktoré prepožičali meno čiernym barónom. Niektorí aj zelené mozgy. Azda by som sa mal domáhať ešte môjho spisu vedeného vojenskou kontrarozviedkou.

Štefan Vrátny

Štefan Vrátny

Bloger 
  • Počet článkov:  288
  •  | 
  • Páči sa:  291x

V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík:  Inde v EurópeÁziaNepriateľská osobaBritské ostrovyOsudyU nás na SlovenskuU susedovUSA, KanadaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu