V prílohe Vám vraciame Vaše kádrové materiály a oznamujeme Vám, že naša organizácia nemá záujem o spoluprácu po preštudovaní Vašich kádrových materiálov. Naše stanovisko je konečné.
Zodpovedný vedúci Odboru pracovných síl bol zo mňa nešťastný, neviem či zo súcitu nad mojimi problémami pri hľadaní zamestnania alebo či sa zmáral sebaľútosťou za to, že som sa práve ja, ako neriešiteľný prípad, musel vyskytnúť v jeho pôsobnosti a dokonca začal som mnou vyjednávať, či by som predsa len neprijal nejakú manuálnu prácu. Nemyslím si, že by mi hoci aj také riešenie až tak veľmi vadilo, lebo veď nevrátil som sa do socialistickej vlasti preto, aby som tu robil kariéru, na to som mal azda lepšie príležitosti inde. Chvíľu môžem čakať, nemusím sa ponáhľať, povedal som si. Na Odbore pracovných síl práve robili nábor pracovníkov na výstavbu závodu v Sovietskom Zväze, ktorý mal dodávať obohatenú rudu pre Východoslovenské železiarne. Zapísal som sa do zoznamu, aj keď som takéto riešenie nemyslel vážne. Nevracal som sa domov k rodičom preto, aby som ihneď cestoval za prácou von. Hoci musím priznať, že teraz by som nedbal, keby v mojom životopise klala oči aj pracovná skúsenosť z nekonečných ruských či ukrajinských stepí. To by bolo blogov! Zodpovedná pracovníčka ma však zo zoznamu rázne vyškrtla. „To nie je pre vás," zamrmlala. Na nič som sa nepýtal. Za pokus to stálo. Aspoň viem, že som nebol hodný budovať socializmus ani v jeho najrodnejšej zemi.
V mojom spise u ŠtB sa však možno dočítať o organizácii, ktorej vedúci pracovníci uznali absurdnosť doby a boli ochotní zachovať sa ináč, než bol štandardný postoj, s akým som sa stretával inde. List z 24. februára 1977, ktorý adresovali Krajskej správe Zboru národnej bezpečnosti, mal nasledovný obsah:
Dnes sa v našom závode uchádzal o zamestnanie Štefan Vrátny. Menovaný sa nepretržite od 9.8.1968 do 9.10.1976 zdržoval v zahraničí, z toho od leta r. 1970 bez povolenia československých úradov. Podľa jeho vyjadrenia i podľa jeho životopisu, ktorý nám poskytol, v septembri r. 1976 mu bola udelená milosť za ilegálny pobyt v zahraničí a povolenie na návrat do ČSSR. Žiadne doklady, ktoré by toto potvrdzovali nám však nepredložil.
Dovoľujem si Vás preto požiadať o vyjadrenie, ako v tomto prípade postupovať. Aj keď Štefan Vrátny má v zahraničí ukončené vysokoškolské štúdium, zamestnali by sme ho len ako skladového robotníka, kde by neprišiel do styku s hospodárskym a štátnym tajomstvom.
V súčasnom období náš závod má nedostatok pracovných síl a najmä v skladovom hospodárstve nám táto situácia sťažuje plynulé vykladanie a nakladanie materiálu. Nová pracovná sila by preto znamenala prínos pre naše skladové hospodárstvo.
V prípade, že z Vašej strany nebudú námietky, aby sme Štefana Vrátneho zamestnali ako skladového robotníka, ...
Aká bola odpoveď náčelníka Zboru národnej bezpečnosti v Košiciach riaditeľovi závodu?
Vo veci prijatia VRÁTNEHO Štefana z Košíc do zamestnania u Vášho závodu odporúčam, aby ste postupovali podľa čsl. zákonníka práce a vzhľadom na spomínaný nedostatok pracovných síl, riešil to v súlade platných predpisov Vášho podniku.
Vedúci oddelenia závodu, ktorý ma bol ochotný prijať, mi hneď aj telefonicky zavolal, ospravedlňoval sa za podúrovňovú pracovnú ponuku hovoriac, že funkcia skladového robotníka je len formálna a dočasná vzhľadom na dobu, v ktorej žijeme, a zakrátko ma riadne zamestnajú v administratíve podniku, kde by sa azda viac využívalo moje vzdelanie a skúsenosti. Lenže to som už bol niekoľko dní zamestnaný v inom podniku a práve som dostal povolávací rozkaz na náhradnú vojenskú službu. Veľmi si vážim vedúcich pracovníkov tohoto podniku, že našli odvahu ma prijať. Bol by som im dobrým pracovníkom, ale dostali by sa pod drobnohľad ŠtB a mojou tvrdohlavosťou a vlažným postojom k ideám socializmu by som sa im sotva zavďačil. Posielam im však touto cestou po vyše tridsiatich rokoch moje veľké ĎAKUJEM.