reklama

Desať rokov na Sibíri (3)

Toto je ďalšia časť zápiskov z rozprávania muža, ktorý strávil desať rokov v stalinských GULAGoch. Tí, čo sme o jeho životnej anabáze vedeli, sme ho povzbudzovali, aby spísal svoje pamäte, hocijako, len nech sa to zachráni, však sa hádam nájde niekto, kto to upraví a azda raz príde doba, keď sa to bude dať aj zverejniť. Pochybujem, že by sa v jeho pozostalosti niečo podobné zachovalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

„Na tej strave veľmi záležalo a mnohé veci som si uvedomil často až dodatočne. Ešte vo vlaku nás kŕmili plesnivými suchármi a akýmisi nasolenými rybami. Šproty im hovorili. Tie sucháre som schrúmal, dlho ich žujúc a vychutnávajúc každé sústo, hlavne aby sa dobre pomiešalo so slinami, lebo potom žalúdok a črevá z nich mohli vstrebať do tela najviac energie a živín. Tých suchárov sme dostávali pramizerne málo a aj to v tých najnemožnejších plesňových kombináciách. Plieseň na suchároch som akosi zniesol, len rybám som vôbec nedôveroval. Dali nám z nich tri alebo štyri kusy, nie hrubšie ako prst, podozrivo páchli a chutili príšerne. Všetci naokolo ich vyslovene žrali a sám sa čudujem, ako som sa dokázal tej davovej psychóze vzoprieť. Potom, ako som tú prvú ochutnal, som z nich viac do úst nezobral a každú porciu som radšej zašantročil alebo keď sa na mňa dívali spoluväzni, tak som im jednoducho dal. Aj to, že som ryby nechcel, vyvolávalo úškľabok o mojej fajnovosti a veru aj pohoršenie. Že som však konal dobre, sa ukázalo asi tak za dva-tri mesiace, keď všetkým požívačom tejto „dobrôtky" v sibírskych lágroch začali krvácať ďasná, vypadávať zuby a mnohí z nich sa po strašných bolestiach rozlúčili s našou dolinou utrpenia. Ja som na šproty nebol pažravý a veru neviem, či aj tomu neďakujem, že som stále pri živote.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj v inom ohľade som sa líšil od spolutrpiacich. Nahnali nás do bane. V strašnom horku a prachu sme lopotili, keď sme nesplnili normu, museli sme zostať o hodinu-dve dlhšie a pritom strava bola vyrátaná tak, aby na nej človek vydržal iba tú riadnu dĺžku pracovnej doby. Všetko naviac, čo sme museli zo seba vydať, vyvolalo energetický deficit, ktorý sa už mnohým nepodarilo nikdy dohnať. Tí potom tam zostali navždy kdesi zahrabaní padajúcou hlinou pod úšustom.

Vzduch v bani bol presýtený prachom a ten naším zmoreným pľúcam a vyslabnutému telu vôbec nerobil dobre. I ja som sa prachu nalogal, ale iba zozačiatku. Potom som si na rozdiel od ostatných začal klásť pred ústa šatku. Bol to mizerný filter, zadúšal ešte viac, než prach, ale život tuším mi zachránil. Aspoň dovtedy, kým som sa nedostal z baní, aby moje vzdelanie využili pre účtovnícke práce v kancelárii na povrchu. Tí, ktorí takýmto filtrom pohrdli, nakoniec poväčšine scípli. Dávno predtým, ako som sa z bane dostal von ja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A s tými, čo navždy odišli, zmordovaní, ubolení, zhovadení, zapatičtení, sa nerobili žiadne okolky. Dostali sa pod úšust, kde si na nich pochutnávali aj vojenskí, aj táboroví, či túlaví psy, kým sa na rozkladajúce telá nezosunula zem. Len pravá ruka sa nebožtíkom pred takýmto pohrebom uťala, stále pravá, ako dôkaz o skutočnom nešvindlovanom počte mŕtvych, a náčelník tábora ju vyhodil na strechu štábnej budovy, kde zostala cez celú zimu pre prípad, že by prišla z Moskvy kontrola. Bol to dôkaz, odtlačky prstov, že dotyčný skutočne zahynul, že neušiel, že sa teda nepotuluje po Sibíri a neohrozuje sovietske zriadenie. Nuž a raz tá kontrola aj prišla. My sme si mysleli, že za také nedbalé pochovávanie a hrozný archív sa veliteľovi tábora ujde guľka. Boli sme vrcholne naivní. Nie guľka, ale pochvala sa mu dostala. „Vot kakoj maladec," aký chlapík, pochválil veliteľa tábora náčelník inšpekčnej komisie z Moskvy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lepšie sa vodilo tým, čo zostali na povrchovej bani. Mali aspoň pomerne čistý vzduch, ale zato v zime mrazilo na nevydržanie. Ak v zime niekto vydýchol, zostala para okolo jeho hlavy volne sa vznášať a pokiaľ do nej nik nefúkol, sa takmer ani nehla, až sa pozvoľne rozplynula. Naša zimná záchrana spočívala v tom absolútnom bezvetrí, keď z našich mizerných hábov nemalo čo vyfúkať teplý vzduch, ktorý sme si vlastným telom zohriali.

V tých povrchových baniach sa vyťažená ruda preosievala a premývala na viacerých plošinách postavených nad seba do svahu. Na tej spodnej už zostávala kvalitná ruda. O údržbu sa tu starala jedna mladá inžinierka, dobrovoľne sem prišla, neviem z akého popudu, ale pochybujem, že sa jej jednalo o trochu viac peňazí, ktoré tu zarobila. Azda v povojnovom vlasteneckom zanietení podľahla dobovej propagande a prišla sem budovať socialistickú vlasť na najťažšom z mierových frontov, ba možno bola trochu romantická duša, ktorá si sem prišla užiť trochu dobrodružstva. A toho sa jej aj ušlo. Dvadsaťpäť chlapov ju raz zvalcovalo. Pribehla za mnou v zakrvavenom kabáte, ja som vtedy už pracoval na strážnici a mal som pre seba malú kobku, odkiaľ som sledoval chod strojov a zaznamenával výkony. Bolesť a poníženie, ktoré jej chlapi spôsobili, ju trápilo menej než to, že sa nechtiac dostala do styku s politickými väzňami. Keby jej to zistili, šla by aj ona na desať rokov nútených prác. Však v tom zmysle musela podpísať prehlásenie predtým, ako ju sem vôbec vyslali. Dal som jej svoj suchý, pomerne čistý kabát, aby mohla prejsť cez bránu radom strážcov so samopalmi sliediacimi tupými očami za každou podozrivou okolnosťou. Ja som medzičasom v snehu zmyl z krvi jej kabát, usušil ho na piecke a keď som prechádzal strážnikmi, už som vyvolával zdanie, že je všetko v poriadku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Však som ju viacej v lágri ani nevidel. Iba keď som po prepustení prišiel do Moskvy, v škaredej uniforme, bez výložiek, som sa vmotal do hotela Moskva, kde som mal pred odchodom domov nocovať. Bola tam, aj sme sa na seba rozpamätali. Videl som to na nej, hoci sme sa do reči nedali. Taká už bola doba. Takéto známosti sa radšej utajovali."

Súvisiace články:

http://vratny.blog.sme.sk/c/234108/Desat-rokov-na-Sibiri-1.html http://vratny.blog.sme.sk/c/234341/Desat-rokov-na-Sibiri-2.html

Štefan Vrátny

Štefan Vrátny

Bloger 
  • Počet článkov:  288
  •  | 
  • Páči sa:  291x

V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík:  Inde v EurópeÁziaNepriateľská osobaBritské ostrovyOsudyU nás na SlovenskuU susedovUSA, KanadaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu