reklama

Milá pani Irenka (1)

Irenka, dnes už vyše osemdesiatročná pani, od malička túžila byť maliarkou. Maľovala a kreslila doma, v škole a keď podrástla, dokonca si nechávala poradiť skúsenejšími maliarmi, ktorí si u nej vážili snahu a možno aj vycítili talent. Vyžiť z niečoho sa však muselo a tak potom, ako sa vydala a založila rodinu, sa stala učiteľkou matematiky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

„Bývali sme vtedy v malom meste na Východnom Slovensku, kde som sa narodila aj vyrastala, a ja som

Obrázok blogu

musela dochádzať na univerzitu, aby som diaľkovo ukončila pedagogickú fakultu a získala potrebnú kvalifikáciu. A popri tom učiť v škole, vychovávať dve deti a starať sa o domácnosť. Bolo toho trochu veľa, ale zvládla som to. Však bolo po vojne a ani iní to nemali ľahké. Vlastne zvolila som si matematiku v kombinácii s výtvarnou výchovou, nech aspoň v škole si užijem trochu maľovania. Však mať výtvarnú výchovu s deťmi je dvojnásobná radosť. Len učiteľov matematiky bolo málo a výtvarnú nechali robiť aj takých, čo boli bez kvalifikácie."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Maľovala však i naďalej, teda vo voľnom čase, aj keď ho nebolo nazvyš, pre vlastné potešenie a potešenie iných, ktorí jej v tejto vznešenej záľube držali palce. Lebo okrem toho, že mala talent, bola to aj mimoriadne príjemná pani a teda ľudí, ktorí ju podporovali čo len slovom alebo prejavom záujmu, bolo veľa. Pani Irenka ich potom svojimi výtvormi rada odmeňovala a tie zase boli s vďakou prijímané.

A bola by pani Irenka ešte dlho, a možno ani nie ináč, maľovala len tak úchytkom, pre vlastné potešenie, vo voľnom čase, ktorého ako svedomitá mamička a učiteľka matematiky určite nemala veľa, bez výhľadu na to, aby si zo svojej záľuby mohla urobiť aj živobytie. Zrazu jej však do života, ako mnohým iným, vtrhla sovietska invázia v roku 1968. U nej kľúčový zvrat v živote spôsobili dve, vtedy už dospelé deti, ktoré sa rozhodli zostať v zahraničí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Nastalo kádrovanie, ktoré postihlo aj mňa. Dopadla som tak, že ma zo školstva vyhodili, lebo veď ako môže učiť naše deti osoba, ktorá ani vlastné deti nedokázala vychovať k láske k socialistickej vlasti."

Tak jej to nejako pri prepúšťaní zo zamestnania zdôvodnil riaditeľ, ktorý musel konať ako konal, keď si chcel zachrániť svoju pozíciu. Pravidlo „kto z koho" sa vtedy dôrazne presadzovalo, aj keď ho dobová propaganda zakamuflovala triednym bojom, záujmami robotníckej triedy a lepšou socialistickou budúcnosťou.

Nastalo trpké obdobie, lebo o skromné živobytie teraz už iba dvoch členov domácnosti, sa musel postarať jej manžel, podnikový ekonóm, ktorého ako dobrého odborníka, nechali pracovať vo svojej profesii, bez vyhliadok na akýkoľvek služobný, platový, či iný postup, lebo veď aj on mal svoj podiel viny na tom, že jeho deti zradili socialistickú vlasť. A potom, ako všetky žiadosti pani Irenky o prijatie do zamestnania, hoci len do školskej kuchyne pri umývaní riadu, skončili s poznámkou „z kádrových dôvodov sa Vám nevyhovuje", sa milá pani Irenka hodila plnou vervou na maľovanie, lebo pomáhalo nemyslieť na bezútešnosť, ktorou v jej predstavách život prekypoval. Napodiv, veľmi skoro sa vo svojom okolí uviedla natoľko, že sa jej obrazy začali predávať a príjmami z obrazov sa dokonca pozdvihla nad úroveň učiteľského platu, na ktorom dovtedy zakladala svoju i rodinnú existenciu. To rozhodlo a viac sa už o žiadne iné zamestnanie ani nepokúšala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Každé zlo je na niečo dobré," hovorievala starú známu pravdu. „Ani ja, ani ten riaditeľ, čo ma vykádroval zo školstva nevedel, aká veľká láskavosť sa mi preukazuje. On rozhodol za mňa, že som sa stala profesionálnou maliarkou. Teraz som mu za to vďačná, hoci jeho úmysly až tak šľachetné neboli."

Obrázok blogu

Jej témou boli predovšetkým krajinky a trvala na tom, že ich musí robiť priamo v teréne, aspoň ich základný náčrt, lebo veď zachytiť ducha našich kopcov a dediniek, ktoré maľovala najradšej, možno len tak, že sa ním necháme priamo ofukovať. Postupne sa jej, okrem manžela, podarilo prehovoriť viacero ľudí, ktorí s ňou boli ochotní ísť priamo do plenéru, ako svoje výlety s paletou a stojanom hrdo nazývala. Mal som tú česť ju veľakrát sprevádzať a dnes sa môžem pochváliť, že niekoľko obrazov, ktoré mi krášlia steny môjho bydliska, vzniklo za asistencie mojej, v maliarstve úplne bezvýznamnej maličkosti, lebo aj keď sa na dobrej maľbe dokážem popásť očami, sám som od čias povinného kreslenia v základnej škole nič nenamaľoval. Do dnešných dní, ak mám nakresliť postavu, tak len ako jeden krúžok namiesto hlavy, ovál, namiesto trupu a štyri paličky vyčnievajúce z oválu namiesto rúk a nôh. A tie obrazy, ktoré som od nej získal, mám teraz rozvešané okolo seba v pracovni. Niektoré z nich sú odmenou za moju trpezlivosť, ale boli aj za úplatu, lebo páčil sa mi jej štýl, ktorý mi trochu pripomínal mojich obľúbencov, francúzskych impresionistov, a keďže som si originály ich školy kúpiť nemohol dovoliť a o kópiu, čo ako kvalitnú, som nestál, radšej som si prikúpil originál od pani Irenky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Zrána, za slnečného teplého dňa, sme nasadli do auta, trochu pojazdili, kým sme sa neusalašili niekde v dedine alebo pri ceste za dedinou, odkiaľ sme mali výhľad na domy, kopce, stromy, pani Irenka si z kufra auta vybrala stojan, pomohol som jej pri jeho umiestnení, lebo to patrilo k mojim povinnostiam gavaliera, a už aj som sa utiahol kdesi poblíž, kde by som si mohol robiť niečo svoje, čítať, plánovať svoju prácu, dívať sa, ako pribúdajú pani Irenke farby na sololite alebo jednoducho som si pospal. Potom, ako sa zahrúžila do práce, chcela od mňa len jedno: aby som dával pozor, ak by sa k nej priblížili dedinské psy alebo deti. Nie že by ich nemala rada, lebo veď ich brala ako súčasť dediny, ktorú s takou láskou a zanietenosťou maľovala, len sa bála, že by jej svojim šantením mohli zvaliť stojan, rozhádzať farbičky a to boli aj pre ňu, profesionálku, stále vzácne a drahé pomôcky, ktoré sa naviac v suchotinami trápenom socialistickom obchode ťažko zháňali. A to už ani nehovorím o zbytočne premrhanom dni, ak by sa maľba psím, či detským šantením znehodnotila.

Obrázok blogu

Nedalo mi však, aby som nezvýšil svoju dôležitosť poznámkami, ktoré mi pripadali duchaplné, odborné, kritické, hoci také asi vždy neboli, súdiac podľa toho, ako ich vedela britko odbiť.

„Vybrali ste si peknú krajinku, len ten stĺp a elektrické drôty mi tam vadia," vravím ja.

„Dobre, to vynechám, nepatrí to tam", odpovedala pohotovo.

„A ten hrdzavý plechový plot. Nono. Škrata nad škratu. A vy sa práve sem postavíte", nedám sa.

„Máte pravdu. Plot namaľujem z drevených latiek, ako henten tam," znela jej flegmatická odpoveď a ukázala na plot úplne mimo zorného uhla, ktorý si zvolila na ten deň.

„No som zvedavý, ako chcete namaľovať všetky tie strechy s vašimi hrubými štetcami," už ani nevediac, či podpichujem, radím, pripomínam alebo sa len snažím byť chytrým.

„Však ja ich nebudem maľovať všetky. Stačí iba niekoľko. Náznakovo. Aby za tým bolo cítiť dedinu. Keď tam dám tú kostolnú vežu, každý bude vedieť, že v okolí sú domy. Aj keď ich poväčšine skryjem za stromy," nedala sa bývalá učiteľka matematiky a logicky vysvetlila svoj umelecký pohľad.

„Tie dva kopce v pozadí sú fakt ako z obrázku. Len sú od seba ďaleko a tá medzera medzi nimi je fádna. Na ten formát sololitu, čo ste si vybrali, to nijako nevtesnáte."

„Tak, tak. Ja tie kopce dám bližšie k sebe. V prísloví chodí Mohamed k hore, u mňa pôjde hora k hore."

To už som sa vzdal ďalšieho mudrovania a keďže dívať sa na ňu tri-štyri hodiny, kým pracovala, sa mi nechcelo, šiel som do závetria za svojim programom.  

Obrázok blogu

Súvisiace články:

http://vratny.blog.sme.sk/c/246362/Mila-pani-Irenka-2.html

http://vratny.blog.sme.sk/c/247415/Mila-pani-Irenka-3.html

Štefan Vrátny

Štefan Vrátny

Bloger 
  • Počet článkov:  288
  •  | 
  • Páči sa:  291x

V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík:  Inde v EurópeÁziaNepriateľská osobaBritské ostrovyOsudyU nás na SlovenskuU susedovUSA, KanadaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu