Nepriateľská osoba 24 S Pražanom v Tokiu, so Slovákom na lodi

Autor: Štefan Vrátny | 18.1.2011 o 6:05 | (upravené 21.4.2011 o 20:34) Karma článku: 9,26 | Prečítané:  2112x

Japonsku patrilo trochu vyše roka z môjho ilegálneho pobytu v kapitalistickom zahraničí. Svoj pobyt som tam tak dramaticky nebral, akoby naznačovala prvá veta, a miesto toho, aby som sa dal na organizovanie ďalšieho sprisahania proti socialistickému táboru, ako to automaticky predpokladala komunistická ŠtB, hneď som, okrem iného, nabehol na tamojší kultúrny život.

Dal som si námahy, aby som si naštudoval čo-to o japonských divadelných formách Noh, Kabuki, Bunraku, lebo keď som sa už dostal do Japonska, chcel som im prísť na chuť. Lenže v Japonsku sa aj západná kultúra teší mimoriadnej úcte, hlavne hudba, a v Tokiu si aj najväčší fajnšmeker môže prísť na svoje. Haydnove Ročné obdobia v Bunka Kaikan, známej koncertnej hale v Tokiu, som si vypočul v  podaní Tokijskej filharmónie pod dirigentskou paličkou svetoznámeho Seijiho Ozawu, potom som mal česť vidieť aj Herberta von Karajana a v Bunka Kaikan som sa stretol na jednom z koncertov aj s Pražanom, ktorý na rozdiel od mňa, sa do Japonska dostal riadne, teda s požehnaním československých orgánov, prostredníctvom podniku zahraničného obchodu Pragokoncert, ako učiteľ hudby na ktorejsi známej tokijskej hudobnej škole.

Náhodou sme súbežne vychádzali cez dvere koncertnej haly, náhodou do seba buchli (pozor, eštebáci v náhody neverili) on sa mi rozpačite ospravedlnil českým „Promiňte", na čo som mu pohotove po slovensky odpovedal „Nič sa nestalo" a tak sme sa spoznali. Vlastne ani veľmi nie, lebo som pracoval v riadnom japonskom podniku a to znamenalo nadčasy každý deň, v tých dobách dokonca aj soboty boli pracovné, čo mi nevadilo, však prácu som mal peknú, ale občas som sa predsa len utrhol, kvôli nejakej kultúre, alebo posedeniu, hlavne s japonskými známymi, lebo veď do Japonska som šiel predovšetkým kvôli Japonsku a Japoncom. Stávalo sa, že som sa dostal aj na koncert s Pražanom, napríklad na Československý ľudový súbor spevu a tancov, ktorý tiež vystupoval v Bunka Kaikan. Samotný súbor, pokiaľ si dobre pamätám, mal hlavne pražských účinkujúcich, ale program obsahoval viac ako polovicu pesničiek a tancov zo Slovenska, čo mi, samozrejme, v preďalekom Japonsku dobre padlo („Išou Macek do Mauvacek" museli niekoľkokrát opakovať a keď spievali „Čerešničky, čerešničky, čerešne" striedavo s japonskou národnou piesňou „Sakura," teda „Čerešňový kvet," sa hľadisko dostávalo do absolútneho vytŕženia).

Tiež som si vypočul od môjho nového známeho sťažnosti na pracovníkov veľvyslanectva, lebo mu vybavili bývanie u domáceho, ktorý na neho chodieval každú chvíľu bonzovať, napríklad aj preto, že si po našom z chuti zahryzol do jablka bez toho, aby ho najprv olúpal, nakrájal na mesiačiky, uložil na tanier, naberal na vidličku, akoby to bol dezert, lebo tak sa má jablko v Japonsku správne jesť, a v duchu som sa potešil, že ja som veru také starosti nemal ani s veľvyslanectvom, ani s domácim, a do jabĺk som si zahryzával tak, ako to robili naši pradávni predkovia vo svojom necivilizovanom prírodnom prostredí. Eštebáci využívali bárjaký dôvod na sprdnutie, len aby našim občanom nahnali strach, hoci aj o prácu učiteľa hudby v Tokiu, či v ľudovej škole umenia malého okresného mestečka na Slovensku.

No a ten môj Pražan sám ohlásil na veľvyslanectve, akú zaujímavú známosť sa mu podarilo získať v presvedčení, že aj ja som v Japonsku prebýval podobne ako on, s požehnaním československých orgánov. Lebo to, že som si neusporiadal svoje vzťahy so socialistickou vlasťou, som sa mu nepriznal, aby som mu zbytočne nedrásal svedomie. A k dobrým vzťahom s ním ma motivovali aj lístky na niekoľko koncertov, ktoré mi zabezpečil zadarmo, čo som s vďakou prijímal.

Naposledy sme sa videli na jeho koncerte, keď dirigoval akýsi mládežnícky tokijský orchester. Pozval na koncert aj pracovníkov veľvyslanectva a pre mňa zabezpečil čestné kreslo vedľa nich, ktoré som ja, samozrejme, nevyužil a radšej som sa zašil niekde mimo ich zraku i dosahu, lebo nič dobré som od takej známosti neočakával.

Koncert skončil, obzvlášť záverečné Ravelovo Bolero sa vydarilo, ľudia, ktorých bolo hodne, boli nadšení, standing ovation zadunelo v Bunka Kaikan ako mnohokrát predtým i potom, a ja som sa pobral sám von. Čakala ma ešte dlhá cesta domov v nekonečne veľkom Tokiu, ďalší deň bol riadny pracovný a na nočné pokecávanie s pracovníkmi veľvyslanectva, nech by mi boli ako milí (čo neboli už titulu nášho vzájomného vzťahu), som nemal chute. Však by to nebolo nič zdvorilostné, skôr z ich strany podozrievavé a z mojej trápne. Ja už som sa odučil od ich spôsobu myslenia. Pražan ma však zastihol skôr, ako by som sa stratil v temnotách parku a hneď ma viedol k pani veľvyslankyni.

„Toto je pán Vrátny, o ktorom som vám rozprával," predstavil ma a odišiel bokom za svojimi známymi, splniac si tak povinnosť, ktorou bol nepochybne z vyššieho záujmu poverený.

„Čo tu robíte a kto vás sem vyslal," začala sa ma veľmi nástojčivo vypytovať pani veľvyslankyňa, bacuľatá česká buchta, ako som si ju v duchu zhodnotil, bez akéhokoľvek neutrálneho diplomatického úvodu o ničom.

Možno by som aj zopár zdvorilých fráz dostal zo seba, len tu sa pri pani veľvyslankyni zastavil ktosi iný, asi vyššieho postavenia v hierarchii hodnôt diplomatického protokolu, pani veľvyslankyňa sa obrátila jeho smerom a ja som využil jej chvíľkovú zaneprázdnenosť na to, aby som zmizol. Nepochybujem, že sa môj prípad preberal na poradách veľvyslanectva a možno aj pani veľvyslankyni vytkli, že kvôli diplomatickému protokolu zanedbala povinnosť bdelosti a ostražitosti pri obrane výdobytkov nášho socialistického zriadenia pred zákernosťami emigrantskej reakcie, ale o tom bude viac v iných spisoch.

Tak nejako, ale aj zo stručných záznamov v mojich zadržaných poznámkach sa dozvedeli o existencii Pražana košickí eštebáci a ak som sa s nimi o ňom nebavil, bolo to aj preto, že som vlastne ani nemal čo o ňom povedať.

Zato eštebáci to očividne brali ako horúcu stopu, lebo niekoľkokrát sa obrátili na pražských kolegov, aby im pomohli pri agentúrno-operatívnom rozpracúvaní objekta FILOZOF, teda mňa, a nasledovný list som si našiel v spise niekoľkokrát s menšími obmenami a rôznymi dátumami:

KS SNB Správa štátnej bezpečnosti Košice

19. decembra 1977

PRÍSNE TAJNÉ

Správa ZNB hl.m. Prahy a Stredočeského kraja

Správa ŠtB, I.c. odbor

Praha

K.A. z Prahy - dožiadanie

            Tunajšou Správou ŠtB I. odb. je preverovaný navrátilec VRÁTNY Štefan z Košíc, nar. 23.12.1946 v Trenčíne, bytom Košice, Tr. SA č. 43. Menovaný počas svojho pobytu v kapitalistickom zahraničí bol v roku 1974 v Japonsku v styku s K. A., nar.... bytom ..., kde bol dlhodobo vyslaný PRAGOKONCERTOM.

            Za účelom objasnenia činnosti VRÁTNEHO v Japonsku žiadame vás, aby K v prípade vhodnosti a možnosti bol spravodajsky vyťažený k nášmu objektovi. V priebehu vyťažovania zamerajte sa hlavne na to:

  • - kedy a pri akej príležitosti sa zoznámil K s VRÁTNYM,
  • - aký dôvod pobytu v Japonsku uvádzal VRÁTNY,
  • - čo VRÁTNY pred K hovoril o svojej osobe,
  • - či VRÁTNY popisoval svoj celkový pobyt v kapitalistickom zahraničí a ak áno, tak čo všetko K o jeho pobyte vie /čo mu je známe/,
  • - či VRÁTNY udržiaval i iné osobné styky mimo neho a ak áno, aké styky sú mu známe,
  • - kde VRÁTNY pracoval, u akej firmy a aké mal postavenie,
  • - či VRÁTNY sa zmieňoval akou formou a odkiaľ sa dostal do Japonska,
  • - aké plány pre ďalší život v kapitalistickom zahraničí VRÁTNY mal, resp. či sa mu zmieňoval o prípadnom návrate do ČSSR,
  • - na celkovú činnosť v Japonsku, prípadne pokiaľ je K známa činnosť VRÁTNEHO z pobytu v iných kapitalistických štátoch /USA, Anglicko, Írsko/.

O výsledku podajte správu na tunajší I. odbor k horeuvedenému číslu.

Náčelník I. odboru S-ŠtB

Uvádzam jednu z odpovedí. Všetky boli v podstate rovnaké a mám dokonca dojem, akoby sa pražskí eštebáci snažili zbaviť dotieravých košických kolegov, ktorých služobná horlivosť už presahovala rámec štátnobezpečnostnej účelnosti. Košickí eštebáci svojou prácou i nadprácou nepochybne prispeli k imidžu Košíc ako Bazmek City, avšak ani ich pražskí kolegovia, či nadriadení, neboli o nič lepší, lebo veď aj oni sa dôrazne zasadzovali za večné zotrvanie Bazmek štátu, v ktorom sme žili a spoločne ma chceli zmagoriť na bazmek chlapa. Ba či len mňa! A u koľkých sa im to podarilo! A koľkí z nich sa teraz hanbia, či im je to jedno, však aj zo spolupráce s eštebákmi sa dalo profitovať. Pecunia non olet. Peniaze predsa nesmrdia.

KS - SNB Správa StB 1. odbor

Košice

K.A. - sdělení

            K Vašemu dožádaní pod č.j. OS-001329/16-77 Vám sdělujeme, že není možno K.A. zpravodajsky vytěžit z důvodu jeho dlouhodobého angažmá v Japonsku od agentury PRAGOKONCERT. Jeho návrat, dle sdělení příslušné agentury se předpokládá v prosinci roku 1978.

Náčelník 2a odboru S-StB Praha

Táto korešpondencia z môjho spisu ma naplnila pocitom uvoľnenia. Pražana aj po incidentoch so mnou púšťali do Japonska, čo som bral ako znak, že kvôli mne nemal žiadne vážne problémy. Do polovice roku 1985, dokedy sa môj spis dochoval, som od neho žiadne vyjadrenie nenašiel a teda usudzujem, že ho nakoniec nechali na pokoji. Však na väčšinu otázok by vlastne ani nemal čo odpovedať. Len eštebákom ťažko vysvetliť, že porozprávať sa možno aj o témach, ktoré dokážu upútať bez toho, aby nejako súviseli so štátnobezpečnostnými záujmami.

Po koncerte som sa s Pražanom viac nevidel, lebo zanedlho tento jeho pobyt v Japonsku skončil a môj tiež. Ešte som mu zaslal pozdrav na pražskú adresu s poďakovaním za vydarené Ravelovo Bolero. Na pozdrave bol hodvábom vyšívaný obrázok herca tradičnej japonskej divadelnej formy Noh s maskou cez tvár. Nemala to byť krycia šifra v rámci ťaženia svetovej reakcie snažiacej sa o rozvrat socialistických výdobytkov v Československu a pozdrav som vybral preto, že sa mi páčil svojim umeleckým poňatím. Pripúšťam, že vzhľadom na okolnosti, tá maska mohla mať pre príjemcu hlboký symbolický význam. Však by som sa nedivil, ak by pozdrav skončil v spise, ktorý eštebáci viedli o Pražanovi. Ale to už nie je môj príbeh.

 

No a v Japonsku, či skôr na lodi medzi Japonskom a Južnou Kóreou, som získal ďalší kontakt, tentoraz na Slováka, ktorý podobne ako ja, brázdil Áziu. Bol z Novej Bane, to bolo všetko, čo som si o ňom poznačil v denníku a to už eštebáci brali ako ďalšiu horúcu stopu.

Teraz sa už na neho ani nepamätám a  ľutujem, že som si o ňom nepoznamenal z nášho rozhovoru viac. Len to mi utkvelo v pamäti, ako mi vykladal, že po emigrácii do Kanady si ako prvé kúpil stôl a pokrovec, čo vtedy zodpovedalo jeho predstavám o správnom ukotvení v blahobytnej spoločnosti. Často sa sťahoval a takto si iba vytvoril príťaž, ktorej sa nevedel psychicky zbaviť, keď už to bol raz jeho majetok zakúpený z prvých peňazí, ktoré si v novej vlasti zarobil.

Vtedy ma nenapadlo, že bude predmetom intenzívneho záujmu eštebákov a že v mojom spise bude tento, vtedy už kanadský Slovák, vystupovať ako „objekt". To, že sa o ňom eštebáci dozvedeli od mňa menej, než je uvedené v tomto článku, je v poriadku. Len čitatelia blog.sme.sk by si zaslúžili obšírnejší popis jeho osudov.

PLÁN

pokračovania spravodajského vyťaženia navrátilca z Anglicka VRÁTNEHO Štefana, ktorý je preverovaný vo zv. PO (Preverovaná osoba) 12199

Po prevedenej analýze a vyhodnotení došlých osobných materiálov VRÁTNEHO, ktoré mu boli odobraté pri colnej kontrole na OPK (Oddelenie pasovej kontroly) v Chebe, ako i po prehodnotení výpovede pri spravodajskom vyťažení menovaného po bezprostrednom návrate do zahraničia bolo zistené, že v niektorých jeho statiach výpovede sú určité rozpornosti, resp. jeho výpoveď je nepostačujúca, aby konkrétne „vykreslila" hodnovernosť jeho pobytu v kapitalistickom zahraničí. Na základe tohto predkladám plán pokračovania spravodajského vypočutia /vyťaženia/ navrátilca VRÁTNEHO Štefana, ktorý bude vyťažovaný dňa 18.-19.11.1976.

...

  • - vypovedal o niektorých stykoch v zahraničí a nespomínal styk s čsl. emigrantom M.O. z Banskej Belej, nech vypovedá o menovanom všetko, čo o ňom mu je známe...

 

 Súvisiaci článok:

http://vratny.blog.sme.sk/c/256145/Nepriatelska-osoba-24-Praca-v-Tokiu-a-doma.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?