Majster F

Autor: Štefan Vrátny | 27.1.2011 o 14:22 | (upravené 2.5.2011 o 5:36) Karma článku: 10,12 | Prečítané:  1555x

Dnes si pripomíname oslobodenie zlovestného tábora smrti Osvienčim a toto je príbeh jedného z mála väzňov, košického maliara Ľudovíta Felda, ktorému sa ho podarilo prežiť. Jedná sa o môj dávnejší záznam z rozprávania kolegu, maliarovho známeho, a nedá mi, aby som ho touto cestou nepodal ďalej. Majster F je teda skutočná osoba. Niektoré detaily z rozprávania kolegu by si zaslúžili hlbšiu úvahu i rozpracovanie, ale i tak je to vzácna spomienka na vzácneho človeka a azda stojí za to zverejniť ju tak, ako bola vyrozprávaná.

Mal som známeho. Bol Žid, F sa volal a dožil sa 87 rokov. Veľmi skromný človek. Nízky čo do vzrastu, hoci posledné roky, čo som ho ešte vídal, trochu pribral v páse. Na vzhľad ničím nevynikal a keď kráčal po slnkom osvetlenej ulici, ten tieň, čo ťahal za sebou, bol výraznejší, než on sám. Dokonca ani hlas som ho nikdy nepočul zvýšiť a keď aj vyprával, tak skôr len pre seba, akoby si namýšľal, že nech už povie čokoľvek, nikoho to nemôže zaujímať a teda ani nikomu nebude chýbať, keď svoju myšlienku nedopovie.

Bol maliar a to nie hocijaký. Tá bezvýraznosť, ktorá ho obklopovala v jeho vystupovaní, ako keby sa chcela vynahradiť v jeho plátnach, ktoré nikto, čo mal hoci len minimálny vzťah k maliarstvu, si nemohol nevšimnúť. Jeho farby a línie blčali tak, ako málo a potichu vraveli jeho pery. Duch jeho prác mohutne sálal na všetkých, ktorých oči na nich spočinuli, ako keby mali za úlohu vynahradiť zdanlivú bezduchosť, ktorou sa vyznačoval ich autor.

Nuž a tento maliar, ako mnohí Židia s ním, sa dostal cez vojnu do koncentráku. Bol vtedy ešte dosť mladý, sotva viac než štyridsaťročný, nekonečne ambiciózny ako maliar, ale určite už vtedy výzorom taký bezvýznamný, ako som ho poznal ja v neskoršom veku.

Hneď po príchode do tábora ochorel na obojstranný zápal pľúc, mal vysoké teploty, chrčal a tak sa dostal, či dotackal, do kúta na pričňu, ďaleko od ostatných s tým, že tam aj zomrie a keď nie, tak potom plyn dielo skazy jeho života zavŕši. A tak tam chudák ležal, chrčal, prestával vnímať svet okolo seba práve tak, ako svet si prestával uvedomovať jeho. Rukami neprítomne chmátal po múre, až sa mu podarilo zo špár vyloviť kúsok chleba. Sám pán Boh vie, ktorý nešťastník si našiel takýto úkryt pre malé sústo, aby si ho viac nestihol vyzdvihnúť. Ten chlieb tam nemohol byť veľmi dlho, lebo by ho iní väzni, či myšia a chrobačia háveď určite skôr vypátrala, ale zase ani nie veľmi krátko, lebo medzičasom sa celý pokryl hustou sivozelenou plesňou. Hladný bol, však na jeho prični ho nikto neopatroval a keby aj bol na neho vydaný nejaký potravinový prídel, tak zdravší spoluväzni by mu ho pravdepodobne stihli zjesť prv, než by si niekto na neho spomenul. A tak sa pri polovičatom vedomí pustil Žid F do plesnivého chleba, veď stratiť už nemal čo, to si jeho zúbožené choré telo ešte stihlo uvedomiť.

Nezomrel, ba sa ešte aj uzdravil.

Až sám sa čudoval, ako si ho takého mohol všimnúť veliteľ koncentračného tábora, zúbožený stojac na apelplatzi, vo väzenských štráfovaných šatách, ktoré sa z neho takmer samé od seba zosypávali, so sklopenými očami, zmeraveným srdcom, v rade spolu s mnohými podobnými nešťastníkmi, ako on sám.

Ale gestapáčisko, ktoré rozhodovalo o jeho živote a smrti, či vlastne ani nie o jeho živote, len o tom, či tá smrť príde v ten istý deň, alebo o niekoľko dní neskôr, sa ho predsa len opýtal, nie ako sa volá, lebo v tom čase už mal len číslo a aj ako číslo neznamenala jeho osobnosť už nič, ale aké je jeho „povolanie". Zaujímavé, že tá bezduchá neľudská beštia, ktorá toľko ľudí poslala do plynu bez mrknutia okom, zrazu vycítila, že tento maličký, miznúci človiečik, má „povolanie" a nie remeslo alebo len spôsob zarábania obživy, lebo veď do maliarstva sa „povoláva", ono sa neprideľuje, ako ostatné práce. A tak sa ten gestapák dozvedel, že Židáčik F je povolaním maliar a keď mu majster niekoľkými rýchlymi náčrtmi dokázal, že tomu tak skutočne aj je, ušiel sa mu osud z hľadiska jeho spoluväzňov skutočne závideniahodný. Stal sa z neho „dvorný" maliar veliteľa koncentráku a jeho kompánie. On, čo sa svojím majstrovstvom výrazne týčil nad všetkými okolo seba, a pritom sa vždy radšej utiahol do zabudnutia, zrazu začal ťažiť z ješitnosti ľudí, ktorí by si azda ani nezasluhovali príslušnosť k ľudskému pokoleniu. Tí sa potom nechávali zvečňovať jemu, čo sám nemal záujem o nič, len aby v kľude a v pokoji sa mohol venovať svojmu povolaniu, maliarstvu. I strava sa mu ušla trochu lepšia, i oblečenie, ba dokonca dostal aj svoje vlastné štúdio, aby tváram, ktoré mohol z hĺbky celej svoje veľkej bytosti len nenávidieť, venoval mnoho tichého rozjímania prv, ako ich naniesol na plátno.

Nakoniec v zdraví primeranom situácii prežil celú vojnu, v akej-takej sile sa dočkal príchodu fronty, oslobodenia a na vlastných nohách sa vládal pobrať z Osvienčimu, krížom cez republiku, domov. Ba dokonca s tvárami, ktoré v koncentráku maľoval, sa ešte raz stretol, keď ich pred súdom pomáhal identifikovať pri vyšetrovaní ich zločinov. A až do svojej smrti rozprával o tom, ako v plesnivom chlebe, nezávisle od Alexandra Fleminga a bez Nobelových pôct objavil, a na sebe úspešne odskúšal penicilín, ktorému nakoniec vďačil za svoj dlhý plodný život.

I pokračoval vo svojom povolaní, ktoré do jeho záchrany významne prispelo, lebo veď pre nič iné nemal v hlave myšlienky, a stal sa z neho skutočne uznávaným umelcom. Len keď kráčal po slnečnej ulici, pre toho, kto ho nepoznal, bol i naďalej menej nápadný, než ten tieň, čo ťahal za sebou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť, mnohé ich majú v jedálnych lístkoch.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

KOMENTÁRE

Keď sa hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu

Prevádzkar hovorí, že chce ľuďom v klube prinášať všetky žánre.


Už ste čítali?