Medzi spoluzamestnancami sa prejavuje ako osoba uzavretá. O svojom pobyte v kapitalistickom zahraničí sa nerád zmieňuje, nie je ochotný na túto tému viesť rozhovor. Je však zaujímavé, že v pracovnom kolektíve podnecuje debaty o politickom dianí doma a v zahraničí.
U objekta sa javí zaujímavé aj to, že pri spravodajskom vyťažení po jeho návrate z kapitalistického zahraničia zamlčal niektoré styky nadviazané počas pobytu v zahraničí. Preto jeho pobyt i styky, ako aj činnosť v kapitalistických štátoch je predmetom nášho kontrarozviedneho záujmu.
To, že som sa vyhýbal rozhovorom s eštebákmi, si spôsobili sami svojou nástojčivou, bezočivou, vyzývavou, ponižujúcou dotieravosťou a buzerantstvom, čo som vnímal ako súčasť ich pracovných metód i osobných postojov. Však nie je to len moja skúsenosť s nimi.
U kolegov som bol tiež opatrný v rečiach na politické témy a mojom pobyte v zahraničí. Ako dnes, tak i vtedy som v práci uprednostňoval náročnejšiu pracovnú náplň pred planým politizovaním o veciach, ktoré i tak neviem ovplyvniť. Okrem toho môj vyše osemročný pobyt v KZ, teda kapitalistickom zahraničí, mi dal veľmi veľa po stránke vzdelanostnej, pracovnej i všeobecnej skúsenostnej a nech by som hovoril o svojich zážitkoch zo sveta čokoľvek, muselo by to vyznieť veľmi pozitívne, v ostrom kontraste s duchom dobovej komunistickej propagandy.
Zato celkom som o svojich skúsenostiach získaných mimo Československa nemlčal, čo potvrdzuje tento záznam zo dňa 12. apríla 1980 z rozhovoru eštebáka s kolegom, tiež prísne tajný, akože ináč, preto prosím ďalej nešíriť:
Prameň podal informáciu, že VRÁTNY priniesol na pracovisko dva reklamné časopisy formátu A4 o obsahu 25 - 30 listov. Pri prezeraní časopisov tieto VRÁTNY komentoval a uviedol, že je spoluautorom týchto. Jeden z nich pojednával o činnosti obchodných bánk v Japonsku a druhý o obchodných vzťahoch Japonska. Časopisy boli písané v angličtine, vydané v Tókiu v náklade asi po 1 milión výtlačkov.
V jednom z časopisov asi na 4. strane bola fotografia VRÁTNEHO ešte s jedným mužom, ktorý mal byť spoluautorom. Na otázku prameňa odkiaľ mal informácie k spracovaniu tejto problematiky odpovedal, že časť informácií si zaobstaral sám a časť mu poskytli banky a firmy, ktoré sú v časopise uvádzané. Tieto materiály mali slúžiť pre potreby obchodných zástupcov v Japonsku a iných vyspelých kapitalistických krajinách vo vzťahu k financiám a obchodu s Japonskom.
VRÁTNY sa vyjadril, že za tieto časopisy dostal toľko peňazí, že mohol celý rok cestovať po Japonsku (malo byť "po Ázii"). Vyjadril sa, že Japonsko pozná tak dobre ako SSR (Slovenská socialistická republika) alebo ČSSR (Československá socialistická republika), navštívil všetky ostrovy Japonska. Následný rozhovor pokračoval o mentalite a živote ázijských národov. Uviedol, že táto krajina na neho urobila veľmi dobrý dojem a dokázal by tam aj žiť. Z Japonska si doniesol pestovanie jógy.
Prácu v Japonsku som si vybavil na záver mojich štúdií v USA, konkrétne cez medzinárodnú študentskú organizáciu vysokých škôl ekonomických a obchodných AIESEC. Spomínam ju preto, že blog.sme.sk mal o tejto organizácii tiež niekoľko článkov a organizácia funguje aj u nás, podobne ako množstvo iných podobných sprostredkovateľní práce a pobytov v zahraničí. U nás je to už konečne normál, na Západ od našich hraníc to bol normál dávno pred našou nežnou revolúciou, takže opäť nenormálna bola znormalizovaná Československá socialistická republika, ktorá takéto aktivity potierala.
V Japonsku som najprv pracoval asi dva mesiace na oddelení hospodárskeho výskumu automobilky Nissan (neskôr sa dostala do vážnych existenčných problémov, ale vtedy som už tam nepracoval) a potom som prešiel do nakladateľstva. Japonsko sa prudko otváralo svetu, podniky potrebovali cudzojazyčné, hlavne anglické publikácie pre zahraničné kontakty a môj podnik im ich pripravoval. Zvyšok mojej pracovnej náplne je v podstate opísaný v zázname. Po toľkých rokoch si už všetky detaily nepamätám, len sa mi nezdá ten 1 milión výtlačkov, tam sa prameň asi o nejakú tú nulu naviac pomýlil. Tiež Japonsko pre mňa o joge určite nebolo.
Pracoval som na viacerých projektoch (dokonca aj na scenári krátkometrážneho filmu Doing Business in Japan, teda podnikanie, či obchodovanie v Japonsku), ale tie dve publikácie, to bola moja samostatná práca, na ktorú som hrdý, lebo som zodpovedal za text, ktorý som aj sám napísal, za úpravu a niektoré fotografie, ktoré boli v publikáciách zverejnené.
Koniec môjho pobytu v Japonsku som prijal s ľútosťou. Japonsko malo, a vraj do dnešných dní má, veľmi prísne imigračné zákony a s predlžovaním pobytu by som mal problémy. Aj to bol dôvod, prečo som sa musel rozlúčiť s krajinou vychádzajúceho slnka, i s riaditeľom podniku, ktorý mal pri mojom odchode viditeľne slzy v očiach, i s priateľkou, na ktorú si do dnešných dní rád spomínam. Tej som sa pri lúčení radšej do očí ani nepozeral.
A keď to porovnám s prácou, ktorá sa mi ušla v Československej socialistickej republike, vlastne ani si nemám čo sťažovať. Mal som tu náročný dovozný referát, ale popritom som stihol písať občas články do novín o podniku, v ktorom som pracoval, zverejnili mi kopec turistických perličiek a drobných článočkov v košickom večerníku i v iných novinách, po večeroch som v knižniciach, školách, kluboch premietal vlastné diapozitívy podľa vlastných scenárov z môjho vlastného cestovania doma a v cudzine, aj tej kultúry, na ktorej som si zakladal v Japonsku, či inde vo svete, som si u nás užíval dosýta. Nebol to iba slabý odvar toho, v čom som sa rozbiehal v Japonsku, lebo v ČSSR som to dosahoval za ťažších podmienok. Tuším iba platovo som bol na tom podstatne horšie, lebo z tých peňazí, čo som si zarobil u nás pred revolúciou, by som si výlet krížom cez Áziu nemohol dovoliť. Ale vtedy už cestovanie po svete dávno prestalo figurovať na zozname mojich životných priorít. Azda preto som po smrti matky odolal nutkaniu vytrucovať si emigráciu. Nemal som v podstate od čoho, ale ani za čím utekať. Pred sebou sa utiecť nedá, na to som už prišiel dávno predtým.
Teraz zase mám zaujímavú prácu, i spoločenské vzťahy mi vyhovujú, pestujem kultúru, čítam, píšem tieto články do blogu.sme a dokonca z toho, čo si zarobím (pozor, nie za články pre blog.sme), by som si mohol dovoliť aj cestu po Ázii či inde, ale to i naďalej nie je mojím cieľom. Mne stačia výlety po Slovensku s občasným odskočením do susedných štátov. Čo mám naviac, a čo by som asi nenašiel, keby som sa rozhodol znovu emigrovať, hoci aj do Japonska, je slobodné povolanie, ktoré by sa mi mimo Slovenska asi ťažko zháňalo. Pre mňa toto je dôležitý dôvod, prečo zostať práve tu.
Takže zásady, ktorými sa roky-rokúce riadim: dbať na životosprávu, čo okrem iného znamená aj pristupovať k životu pozitívne, aktívne a žiadať menej, než dovoľuje peňaženka. Pomáha to udržiavať pocit blahobytu, duchovného i materiálneho. S takýmito postojmi sa aj v zachmúrenej ČSSR dalo slušne vyžiť a platí to aj pre našu terajšiu pojašenú SR.
Na záver pre pobavenie ešte jeden prísne tajný záznam zo schôdzky eštebáka s prameňom, teda s iným kolegom, konanej dňa 24. apríla 1980.
Prameň na schôdzke podal správu k objektovi vedenému v akcii „FILOZOF" tohto obsahu:
1./ Všeobecný názor zamestnancov MTZ (Materiálno-technického zásobovania) závodu ZŤS (Závodov ťažkého strojárstva) Košice je, že VRÁTNY spolupracuje s bezpečnosťou. Pritom vychádzajú z toho, že sa úplne beztrestne vrátil domov z kapitalistického zahraničia. Bol jeden rok na základnej vojenskej službe, dostal súhlas na prácu s prísne tajnou technikou a tiež súhlas na štúdium. Vládne názor, že možno aj vonku plnil úlohy našej bezpečnosti. Zásadne sa sám dištancuje od spolupracovníkov. Pri služobných cestách cestuje v inom kupé. Ostatní pracovníci sa pod vplyvom týchto názorov od menovaného dištancujú. Zásadne nechce hovoriť o tom, kde bol a čo robil. Počas pobytu v Tokiu vraj robil predavača. Z Japonska odišiel preto, že z tých peňazí sa tam nedalo vyžiť. To povedal za prítomnosti prameňa. Pred nástupom do ZŤS mu robil cesty a hľadal miesto s. K, zástupca vedúceho zásobovania (s. K = súdruh K). Z titulu svojho zaradenia chodí na služobné cesty na Generálne riaditeľstvo do ZŤS Martin, kde sa robí špeciálna technika. O špeciálnej technike v ZŤS má možnosť detailného prehľadu.
Ďalej prameň zistil, že menovaný z plánu MTZ bol preradený na oddelenie dovozu MTZ. Toto oddelenie priamo zabezpečuje dovoz materiálov a rôznych subdodávok zo zahraničia. To znamená, že udržuje priamy kontakt so zahraničnými firmami.
2./ Operatívny význam spočíva v tom, že objekt vedený v akcii „FILOZOF" je podozrievaný spoluzamestnancami zo spolupráce s orgánmi bezpečnosti.
4./ Prameň bol úkolovaný, aby sa bližšie zblížil s VRÁTNYM a postupne u tohto si získaval dôveru.
6./ Poznatky možno považovať za pravdivé. Boli získané od prevereného TS (tajného spolupracovníka).
K celému záznamu viac azda niekedy inokedy. Teraz len k tej poznámke, že ...Počas pobytu v Tokiu vraj robil predavača. Z Japonska odišiel preto, že z tých peňazí sa tam nedalo vyžiť. To povedal za prítomnosti prameňa.
Takú blbosť som určite nepovedal. Pravda je taká ako som ju opísal. Ten prameň bol určite opitý, čomu by som sa nedivil, lebo sa na neho pamätám. Ja som jakživ opitý nebol, aby som takto kecal. A pokiaľ v tom vlaku bola partia ako on, tak nech sa nediví, že som sa od nich dištancoval. Ožran jeden! Ja mu dám, darebákovi, postupne si u mňa získavať dôveru!
Súvisiaci článok:
http://vratny.blog.sme.sk/c/253585/Nepriatelska-osoba-24-S-Prazanom-v-Tokiu-so-Slovakom-na-lodi.html
