Škótsko mi naplnilo detské sny

Autor: Štefan Vrátny | 11.3.2011 o 12:16 | (upravené 4.12.2011 o 7:35) Karma článku: 8,31 | Prečítané:  2059x

Azda každý sme si kedysi na základnej užili učiteľku (vo vyšších ročníkoch možno aj učiteľa), ktorá sa na nás obrátila s otázkou, čo chceme byť, až vyrastieme.

Ja som vyrastal v meste s baníckou históriou a tak som počúval spolužiakov horliacich za banícke remeslo, ale mali sme aj budúcich lekárov, učiteľov, šoférov (o kozmonautike sa vtedy sa ešte veľmi nehovorilo a tak nik netúžil byť kozmonautom a ak sa dobre pamätám, ani vrcholovým manažérom, športovcom, hercom, či slávnym spevákom, tieto profesie sa jednoducho vtedy ešte v mojej triede nenosili), pričom na každú odpoveď učiteľka pochvalne zareagovala: „A tak ty chceš baník a upevňovať tradície nášho mesta, ty chceš liečiť ľudí, to je od teba pekné, a teba určite budú mať deti ako učiteľku rady..." Keď prišiel rad na mňa, vyhŕkol som: „Ja chcem byť námorníkom!", načo učiteľke zneistel pohľad v očiach a bez komentára prešla na ďalšieho spolužiaka, ktorý bol na rozdiel od mňa bližšie k reáliám malomesta, lebo chcel byť stolárom. „Takže ty budeš pokračovať v rodinných šľapajách, po oteckovi, však..." To už bola povzbudivá spätná väzba pre toho budúceho stolára, nie pre mňa.

Neviem, čo ma to napadlo, byť námorníkom, lebo veď more som videl po prvýkrát až ako dvadsaťročný, ale niekoľko raných školských rokov som v týchto predstavách tvrdohlavo zotrvával. Dokonca mi sestra do pamätníčka zložila básničku o tom, ako brázdim svetové oceány, a ako som sa dopracoval na kapitána. V posledných ročníkoch základnej školy som si uvedomil, že predstava námorníctva sa nezlučuje s prostredím, v ktorom som žil a zrazu som sa upriamil na archeológiu, zapáčil sa tak môjmu učiteľovi dejepisu, hoci nechápem, čo ma to napadlo, lebo nik zo širokého okolia rodiny a známych sa historickým vedám nevenoval. Ale dejepis ma stále bavil, vnímal som ho ako rozprávku, možno to sa za mojimi predstavami o budúcom povolaní skrývalo.

Nakoniec sa mi obe detské či mladícke predstavy naplnili a obe v Škótsku.

Najprv tá archeológia.

 Perth.2.-.jpg

Niekoľko týždňov som sa dostal do skupiny archeológov, ktorá na pozemku v strede mesta Perth odhaľovala škótske dejiny. Na tomto pozemku sa mal stavať obchodný dom, nastala však ekonomická stagnácia, stavba sa odložila a archeológovia sa chopili príležitosti miesto preskúmať prv než by ho stavbári zničili bagrami a zapečatili betónom. Škótsko už tradične mávalo vysokú nezamestnanosť, veľa mladých ľudí nemalo prácu a vláda im miesto podpory v nezamestnanosti dávala možnosť si zarobiť na archeologických vykopávkach, takže podpora sa už vyplácala formou mzdy. Oficiálne sa tomu hovorilo „tvorba pracovných miest - job creation," čo poznáme aj u nás, a mne sa podarilo, už ani neviem akým činom, medzi nich zaradiť. Azda by som si bol schopný nájsť aj inú, nemanuálnu prácu, ale prečo by som si v priebehu niekoľkých týždňov nenapĺňal môj detský sen.

Pert.High.Street.11-.jpg

 Okrem stredovekých stavebných prvkov sa tu našli hroty oštepov, kosti zvierat, klince, mince, brošne,Perth.High.Street.1-.jpg sponky, zvyšky kože z topánok, a čuduj sa svete aj dve neporušené slepačie vajíčka 450 rokov staré. Bolo to krátko pred Veľkou nocou a tak sa vajíčka dostali aj na veľkonočnú pohľadnicu. Kdesi ju doma mám a keď ju nájdem ju naskenujem a zverejním. Štyristopäťdesiat ročné vajíčka vedľa jednodňového kuriatka. Tie vajíčka som nenašiel ja, ale som hrdým nálezcom hrotu šípu a sponky, čo som si aj odfotil. Pracoval som poväčšine so škrabákom a lopatkou, a darilo sa mi hlavne pri nachádzaní kovových predmetov, hlavne klincov. Tie boli vzácne, lebo zatiaľ čo keramické črepy stredovekí majitelia zahadzovali, drevené náčinie opravovali alebo pálili, kovové veci boli vzácne a tie si chránili. A keď sme ich po stáročiach našli, ich nálezisko sa aj presne zameriavalo.

Vyše týždňa som sa bavkal s dreveným pletivom, ktoré sa v stredoveku kládlo na zem, aby sa po ňom chodilo, akoby namiesto dlažby, vo večne zadaždenom a zablatenom Škótsku. Pletivo sa odfotilo, potom zničilo a šlo sa do nižších vrstiev. Zato kovovú hrudu tvaru podlhovastej prelomenej žabice veľkosti nechtu, ktorú som našiel tesne pred odchodom, vedúci vykopávok predbežne označil za zlato a odložil do trezoru.

Keď pršalo, čo bolo často, sa na vykopávkach von nerobilo a nanajvýš sa pracovalo v kancelárii, ktorá zároveň slúžila ako laboratórium, kde sa umývali zubnou kefkou nálezy, teda predovšetkým kosti a keramika. Trpel pritom menej chrbát a hoci by ma nenapadlo upnúť sa na takúto prácu zvyšok života, tá chvíľka, ako životná skúsenosť, tiež stála za to.

Perth.High.Street.sip.pracka--.jpg

Čo však si viem predstaviť, že by ma možno bavilo aj ako životné poslanie, bolo detektívne hľadanie súvislostí. Nešlo tu iba o vyhrabávanie starých predmetov spod zeme. V prípade týchto vykopávok sme tiež sledovali ako sa prelínali rôzne vrstvy zeminy, ktorú počas povodní nanosila rieka Tay a keďže z iných zdrojov archeológovia vedeli, kedy bola rieka rozvodnená, mohli datovať napríklad črepiny a tak sledovať, ako sa dobou menili módne trendy v keramike. Na prienik do takýchto tajov archeológie však niekoľkotýždňová brigáda nestačí.

Príbeh a diapozitívy sú z apríla a mája 1976

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?