Archeológom v horskej pevnosti Škótskej vysočiny II

Autor: Štefan Vrátny | 19.3.2011 o 9:41 | (upravené 21.4.2011 o 20:29) Karma článku: 6,82 | Prečítané:  1204x

Počas vykopávok horskej pevnosti som býval v stane v kempingu na brehu jazera Loch Tummel. Poblíž v stane býval ďalší riadny pracovník, Collin.

Loch.Tummel.1-.jpgTiež pracoval na vykopávkach v meste Perth a na horskú pevnosť sa dostal tuším iba preto, lebo raz poznamenal vedúcemu, že z množstva príležitostných prác a aktivít v nezamestnanosti, ktoré stihol absolvovať, sa mu archeológia páčila najviac. Do práce sa mu však neveľmi chcelo a riadil sa podľa vlastného rozvrhu, čo znamenalo, že odchádzal kedy si zmyslel a prichádzal len ak sa mu náhodou zachcelo. Mal asi 30 rokov, bol rozvedený, s ledva ukončeným základným vzdelaním. „Mne stačilo, aby som sa naučil čítať", vysvetľoval, keď sa reč zvrtla na to, čo od školy očakával. „Písať už nepotrebujem vedieť. Tak ďaleko moje ambície nesiahajú." Proste hipík, ktorý sa nedal azda s ničím rozhádzať. Občas sme viedli debaty na rôzne filozofické témy, ako potreba peňazí, práce, krčiem. Na iné diskusie sa mi ho nakriatnuť nepodarilo. Žiaľ jeho postrehy som si do denníka nepoznačil. Mali v sebe svojský zmysel pre humor a možno aj životnú filozofiu. Dopracoval sa však k svojráznej amatérskej teórii o horskej pevnosti, ktorú sme vykopávali. Jednalo sa o cirkusovú arénu s dvoma vstupmi, cez ktoré vpúšťali Rimanov a vlkov. Po stranách na múroch sedeli stávkujúci domorodci, ktorí sádzali na základe výsledkov odhadnutých na počítadlách zo sklenených zrniek. Škóti sú hrdí národ, zakladajú si na tom, že ich Rimania pred dvetisíc rokmi nepokorili a aj Angličanov si radi držali od tela, čo sa im už však darilo pomenej. Tými počítadlami so sklenenými zrnkami som prispel do jeho teórie ja. Musel som predsa vyzdvihnúť svoj slávny nález „ctihodnej korálky."

Môj stan som si požičal od kolegu z vykopávok v Perthe. Bol veľký, priestranný a jeho gotické oblúky nafukovacej výstuže sa mi zrútili za dva týždne pobytu iba dvakrát, raz počas nepríjemného dažďa a raz za silného vetra. Pumpa, ktorá išla so stanom, samozrejme nefungovala, ale našťastie našiel sa návštevník kempingu, čo mi vypomohol. Vôli dažďu som v stane trávil hodne času. Vo vnútri som si varil, hodne čítal a keď ma to všetko omrzelo, som si zmyslel ušiť z rifloviny puzdro na peniaze a doklady, ktoré som si potom vešal na opasok. Práca mi trvala zopár večerov a rán a od Margaret, vedúcej vykopávok som si utŕžil uznanie „You are deft with a needle - hbite vieš narábať s ihlou". Spomínam to preto, že to puzdro ešte kdesi mám, aj keď ho už nenosím.

Loch.Tummel.2-.jpg

Jednu sobotu sme kvôli dažďu nepracovali a šli sme k informačnému stredisku pri Queen's View, teda Kráľovninej vyhliadke, kde mali výstavku, premietali diapozitívy o prírode a historických pamiatkach okolia. Miesto navštívila 3. októbra 1866 kráľovná Viktória, podľa ktorej je vyhliadka pomenovaná a z jej denníka som si opísal nasledovné poznámky:

„Krátko nato sme sa opäť pobrali dole kopcom do lesíka a prišli sme k mostu Tummel Bridge, kde sme si vymenili koňov. Bolo tu niekoľko ľudí, iba niekoľko, ktorí, podľa toho čo poznamenali moji zvyčajní sprievodcovia Brown a Grant, nás spoznali, ale správali sa mimoriadne korektne a nepriblížili sa k nám. Bolo to dvadsať minút pred štvrtou. Potom sme sa obrátili akoby na cestu domov, pozdĺž jazera Loch Tummel, vysoko nad vodou cez tri míle dlhý brezový háj na svahoch kopca podobného tomu okolo Birkhall. Bolo jasno a priezračne. Na konci jazera (v origináli „Loch"), na vyvýšenine pomenovanej po mne „The Queen's View - Kráľovnina vyhliadka" (aj keď som tu v roku 1844 nebola), sme vyšli von, že si dáme čaj. Dlho sme sa zabavili, ale úspech sa nedostavil. Oheň nechcel horieť a voda v kotlíku sa nie a nie uvariť. Nakoniec Brown odbehol do chalupy a vrátil sa po chvíli s konvičkou plnou horúcej vody, ale ako došiel, voda už nevrela a čaj za moc nestál. Potom sme sa pobalili, hoci toto všetko nás poriadne zdržalo."

Takže v roku 1844, keď sa kráľovná v oblasti pohybovala, vznikla legenda, že vyšla na vyhliadku a nadšene skríkla „What a beautiful view - Aký prekrásny výhľad," preto Queen's View - Kráľovnina vyhliadka. A podľa vlastného vyjadrenia ona tam vôbec nebola. Za seba vyhlasujem, že som pri Loch Tummel bol, dokonca som tam aj dva týždne stanoval a dodnes som si uchoval podobné kráľovské dojmy i skúsenosti.

Loch.Tummel.3-.jpg

Po práci alebo ak sa kvôli dažďu vôbec nepracovalo, ale predsa len vyčasilo, som si pobehal po malebnom okolí, plašil nechtiac srnky, ktorých tu bolo dosť a dosť, alebo obehal jazero na bicykli, teda asi 25 míľ. V stane som mal iba jednoduchý plynový varič a samozrejme žiadne svetlo. Život sa mi preto riadil prírodou. Väčšinou som si dával zeleninové polievky (s občasným prídavkom žihľavy), čaj býval bylinkový z miestnych zdrojov, spať som chodieval, keď sa zotmelo príliš k tomu, aby som mohol čítať, teda niekedy po desiatej a vstával už za jasného svetla, teda okolo šiestej.

Loch.Tummel.4-.jpg

A ešte v denníku z tých čias som si našiel poznámku o tom, ako niekoľko dní pred ukončením vykopávok na horskej pevnosti sa Collin prehrabal v odpadkovom koši pri parkovisku obďaleč, našiel tam niekoľko dobrých pomarančov, jabĺk, krajce chleba riadne v igelite a dokonca aj niekoľko krúžkov šunky i syra, vzduchotesne zabalených tak, ako prišli z obchodu. Vďaka neznámemu sponzorovi sme si urobili hostinu (tú šunku som nechal celú Collinovi) a zase sme sa dostali do filozofickej debaty o akomsi výskume americkej univerzity, že ľudia v USA odhadzujú štvrtinu až tretinu jedla a keby jedli iba to, čo zahodia, mali by dosť a azda aj boli zdravší. A ešte sme sa bavili o tom, ako málo treba k šťastiu. To boli témy, ktoré mal Collin najradšej. So svojim zábudlivým, nevýrazným zovňajškom, ale v skutočnosti nikdy nechýbajúcou rozvážnosťou poznamenal:

„Ľudia chcú stále viac a viac a keď sa im aj darí, nedokážu sa z dosiahnutého tešiť. Ja veru mám málo, ale to čo mám, si plne užívam."

„To môžem povedať aj ja o sebe," zamrmlal som.

„O tebe moja poznámka platí viac, ako o mne," opravil ma, čo som bral z jeho strany ako azda najväčšie možné uznanie. Zhodli sme sa tiež na tom, že sme sa mali zaujímať o odpadkové koše skôr. Mohli sme si ušetriť peniaze a cesty do hodne vzdialeného potravinárskeho obchodu.

S Collinom som sa stretol ešte na jednom koncerte po návrate do mesta Perth. Bol tam aj so svojou priateľkou. Medzi rečou som poznamenal, že je filozof bez toho, aby si to uvedomoval.

"You mean that I understand things instinctively - Chceš povedať, že chápem veci inštinktívne?"

„Yeah, something like that - Hej, tak nejako," odpovedal som vrátiac mu tak kompliment.

 Perth.koncert.-.jpg

Príbeh a diapozitívy sú z mája 1976

Súvisiaci článok http://vratny.blog.sme.sk/c/259481/Archeologom-v-horskej-pevnosti-Skotskej-vysociny-I.html

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?