Že trocha poézie nikoho nezabije

Autor: Štefan Vrátny | 29.7.2011 o 5:27 | (upravené 21.11.2014 o 6:07) Karma článku: 10,10 | Prečítané:  1492x

Otváram dvere auta v Bratislave, keď sa ku mne priblíži muž a prihovorí sa mi po maďarsky. Nevysoký, počerný, fúzkatý, trochu ošumelý, vzhľadom i odevom.

„Môžem vás osloviť po maďarsky? Veľmi rád by som vás o niečo požiadal. Nechcem vás dlho zdržiavať, ale záleží mi, aby ste si ma vypočuli," ozval sa. Zmohol sa pritom na veľmi zdvorilú formu maďarčiny, ktorú ani preložiť nedokážem. Normálne by som si ho nevšímal a šiel po svojom, len tá zdvorilosť mi nedovolila, aby som ho ignoroval.

„O čo vám ide?" znela moja reakcia.

„Mám tu tieto knihy a predám vám ich za päťdesiat centov. Veľmi by ste mi pomohli, keby ste ich prijali." Ukazoval na tri, trochu, nie veľmi, ošúchané knihy, ktoré možno našiel pri nejakej nádobe na odpadky. Nepýtal som sa, neviem.

Vybral som peňaženku, či tam nemám päťdesiat centov. Nemal som, najnižšia hodnota, okrem pár medenáčikov, bolo jedno euro.

„Sú to knihy v slovenčine," otváral ich muž pred mnou a ja už som videl, že mi azda aj stoja za to. Jedna obsahujúca staročeské povesti v češtine, nie od Aloisa Jiráska, teda čosi, čo som ešte asi nečítal, potom akási francúzska poézia v preklade, do tej sa azda len donútim, plus Mlčanie jahniat, ktoré som nevidel ani v Oskarmi ovenčenej filmovej verzii, a keďže sa cituje do dnešných dní, som si povedal, že i to sa patrí raz v živote prečítať.

„Odkiaľ ste," pýtal som sa, keď som mu podával peniaz a on mne knihy, stále po maďarsky, zostávajúc na svojej kuchynskej, teda hodne nižšej zdvorilostnej úrovni, lebo na jeho výšku si nijako netrúfam.

„Ale len odtiaľ, z Bratislavy, z Ovsišťa," odpovedal aj on stále po maďarsky.

„Nevadí mi že hovoríte po maďarsky, ale čo vás to napadlo ma tak osloviť?"

„Nuž keď máte dunajskostredskú značku na aute. Preto som si vás všimol." Odpovedal už čistou slovenčinou bez akéhokoľvek prízvuku.

Už dávnejšie som si povedal, že žiadne knihy kupovať nebudem, skôr si budem požičiavať a postupne sa zbavovať tých, čo mám doma. Lenže tieto tu zakrátko budem môcť odovzdať ďalej, zadarmo, ja za ne pol eura pýtať nebudem, dovtedy azda miesto pre ne na policiach nájdem. Keby boli v maďarčine by som od neho nič neprijal, na maďarské knihy nie som dosť dobrý, ale to euro by aj tak dostal. Takto som urobil dobrý obchod a on, tuším, tiež bol spokojný.

Že trocha poézie, prózy a medzinárodnej diplomacie nikoho nezabije.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?