Víkendový deň a Klosterneuburg

Autor: Štefan Vrátny | 19.9.2011 o 7:54 | Karma článku: 6,49 | Prečítané:  1552x

Vyzeralo to na štandardnú sobotu. Riadne som sa vykúpal, umyl vlasy, oholil, vypral starobylú nákupnú sieťku, ktorú nosievam na bicykli a ktorú som si pri jednom z posledných výletoch ufúľal napadanými orechmi, umyl dlaždice v kuchyni, kúpeľni a v záchode, za ktoré som sa už hanbil sám pred sebou, nehovoriac o občasnej návšteve, ktorá ku mne zablúdi.

Ďalej som ukončil a odoslal zákazníkom prácu, uvaril obed, prepísal do počítača niekoľko strán z môjho indického zápisníka ako základ pre niekoľko budúcich článkov o subkontinente pod Himalájami, zacvičil si, plánujúc si krátky poobedňajší výlet bicyklom kamsi, kde sa cestou vyskytujú lavičky a kde by som v kľude dočítal knihu o živote vo Walese v časoch kráľovnej Viktórie, ktorý mi v množstve momentov pripomínal moje ...nástiny v slovenskom baníckom meste pred pol storočím a hovoril si, že z tejto rodnej zeme Dylana Thomasa mám diapozitívy a kopec spomienok, ktoré by azda tiež stáli za spracovanie.

Ozval sa telefón a každodennosť zrazu dostala iný spád.

„Nechcete na výlet do Klosterneuburgu?..." ozval sa ženský hlas a za necelú hodinu som už sedel v aute na ceste do Rakúska.

Klosterneuburg.Wikipedia.Zyance-1.jpg

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Klosterneuburg_z02.jpg

 „Toto je dcérine auto. Má na ňom rakúsku diaľničnú známku. Platí do konca septembra a tak ju chcem využiť. Aj vo štvrtok, keď bol štátny sviatok, sme turistikovali v Rakúsku. Taká babská spoločnosť. Vyzdvihnem ich zas v Bratislave."

Vyzdvihla a už sme uháňali v plnom počte proti poobedňajšiemu slnku.

„Na slovenské diaľnice nemám na tomto aute diaľničnú známku a ani už nechcem kupovať, lebo na budúci mesiac auto aj tak odstavím do garáže a budem chodiť s mojim. Menším. Na to som viac zvyknutá. Ľahšie sa mi s ním manévruje. Takže budeme na Slovensku po rakúske hranice trochu kufrovať, lebo sa musím vyhýbať diaľniciam. Pokuty sú už aj u nás poriadne mastné."

 Klosterneuburg.Wikipedia.Hans.Chr.R-2.jpg

http://de.wikipedia.org/w/index.php?title=Datei:Klosteranlage_vom_Essl-Museum_gesehen.jpg&filetimestamp=20100802003639

 Klosternuburg.Wikipedia.Roman.Klementschitz-3.jpgSkvostne baroko kláštorného kostola v Klosterneuburgu na západných predmestiach Viedne, potom Klenotnica s cirkevnými predmetmi, posedenie na hlavnom historickom námestí mestečka počas čohosi, čo mi pripomínalo hody, za bzučania hlasov stoviek hostí a dunenia dychovky na vyvýšenom pódiu. Ja som neodolal oškvarkovému chlebu, lebo tak ďaleko som ešte ochotný občas ísť aj napriek svojim vegetariánskym návykom. Však pred obedom v rádiu Boris Filan hovoril o bravčových i husacích oškvarkoch s takým pôžitkom a láskou, že sa nedalo odolať. Ani červenému burčiaku. Spoločníčky si dávali bôčik, tiež labužnícky, ale to už bolo nad mňa. Aj nad nich, ako si priznávali vzhľadom na postavy, ale kto by si uťahoval opasok počas hodov v Klosterneuburgu.

http://fr.wikipedia.org/wiki/Fichier:Klosteneuburg01.JPG

Potom cesta naspäť domov so zástavkou v hraničnej obci, kde býva šoférkina dcéra, hoci momentálne sa zdržuje s celou rodinou za oceánom a ty mamička, stará mamička a svokra v jednej osobe, sa staraj o byt, stráž hračky a polievaj záhradu.

A počas celého výletu veľa rečí troch dievčeniec na dôchodku. Na obskáčku o všeličom. Veľa z toho som ani nerozumel, lebo sa jednalo o obnovovanie spomienok a kusé komentáre žien, ktoré sa už dlhé roky poznajú a ja som nepovažoval za vhodné žiadať každú chvíľu vysvetlenie. Práca, rodina, spoloční známi, bežné každodenné problémy, zážitky z rôznych príležitostí, kde-tu dokonca politika.

„Bola som na dovolenke v Egypte," hovorí jedna z nich. „Kúpala som sa v mori a do čohosi som sa zamotala. Také medúzy, ale majú prísavky ako chobotnice. Začala som ich strhávať z nôh, ale jedno rameno som odtrhla a ďalšie som už mala prisaté. Úžasne to pálilo, rezalo ako žiletka a tak som bežala do kúpeľne umyť si to. Stretol ma čašník, taký mladý úslužný chlapík, tlačil pred sebou vozík plný použitých riadov, všetko dal bokom a hneď mi aj poradil. Len aby som si to neumývala v sladkej vode, ale iba v slanej morskej. A obaľovala to morským pieskom. V hoteli mi rany obložil paradajkami, vraj tie tú páľavu najlepšie vysajú a dajú nohy do poriadku. Tak sa aj stalo. Tiež mi poradil, že keď nie sú rajčiny, pomôže aj cibuľa alebo citrón. A ešte neustále zdôrazňoval morskú vodu a plážový piesok a že tu je najlepšie na svete. To už propagoval svoj hotel, aby som len pamätala a všade pripomínala, aká je tu úžasná dovolenková destinácia. Na medúzy už zabudol. Ja nie. Ich bozky pálili, ale pre útechu som si hovorila, že aspoň zvieratám sa ešte páčim. Preto moje ľúbezné biele nohy tá medúza tak náruživo objala a obdarila cucflekmi..."

V dome dcéry na rakúskej strane hraníc sa vysoko hodnotilo dôkladné zvládnutie detailov bytu. Vzhľadom na väčšiu vzdialenosť od Bratislavy patril do lacnejšej kategórie, ale na kvalite mu to neubralo. Však bol nový a určite ho budovali najšikovnejší majstri zo Slovenska, Česka, Poľska alebo iných východoeurópskych štátov pod neutíchajúcim germánskym tlakom k dokonalosti.

„Zato do záchoda mohli dať umývadlo. Je preň miesta dosť. Chodiť si zo záchoda umývať ruky cez predizbu, obývačku, ďalšiu chodbu až do kúpeľne, to nie je ono," padla poznámka.

„Ale ba. Ja nemám rada tie malé pľuvátka, čo zvyčajne dávajú na umývanie rúk do záchodov. Sú raz-dva špinavé! Kto by to stále čistil," zaznela protireakcia ďalšej znalkyne domáceho upratovania.

„Táto diskusia ma zaujíma," konečne som sa mohol pridať aj ja. „Mám doma v záchode malé umývadlo, veru ho aj umývam, len akosi sa mi rýchlo špiní. Čím to je?"

„Veru aj veľké umývadlo sa zašpiní, len na tom to tak nevidieť. Tam sa tá špina akosi rozlezie. Nekoncentruje sa ako na malých umývadlách."

Falošná informácia. Mám svoje neomylné skúsenosti. U mňa sa špina nerozlezie ani na veľkom umývadle v kúpeľni, ani v kuchyni. To už som ale nahlas nepovedal, len potichu som prijal ďalší záväzok, že okrem pravidelného častého umývania dlážky budem venovať viac pozornosti aj umývadlám. Však doobedňajšie upratovanie môžem brať ako slávnostnú vzpruhu do zvýšeného úsilia podčiarknutú takým elegantným výletom.

Takýchto perličiek odznelo veľmi veľa, len boli kusé, málokedy predstavovali príbeh, ako o tých medúzach, byte či aute s rakúskou diaľničnou známkou, a tak mi všetko povypadávalo z hlavy. Ale deň to bol pekný aj taký, aký bol.

Doobeda v rádiu dávali sobotňajšiu cestovateľskú reláciu a okrem iného spomínali aj Thajsko, to ako si Thajčania odbehnú na niekoľko mesiacov, ba i rokov do tamojších budhistických kláštorov, hľadajúc pokoj mysle a šťastný, vyrovnaný prístup k životu. Pripomenulo mi to, ako som sa ta neúspešne chcel dostať pred rokmi rokúcimi ešte z Japonska a ako mi v tom skúšal pomôcť kolega z práce. Sám absolvoval taký ročný pobyt v kláštore potom, ako sa bol pozrieť na zlovestne známy most cez rieku Kwai, nad výstavbou ktorého dozeral jeho otec, vtedy v diplomatických službách imperiálneho Japonska. Po vojne ho ako vojnového zločinca popravili. Žeby som si predsa len dal do svojich plánov low-cost výletov aj návštevu Thajska? Však tie ciele a očakávania, ktoré som si kedysi dával v súvislosti s Thajskom, zostávajú aktuálne aj takmer po štyridsiatich rokoch. Tá relácia v rádiu to potvrdila.

No nemal som bohatý deň? Ešte keby som viac využil fotoaparát, hoci i ten v mobile. Bol by z toho článok bohato ilustrovaný vlastnými obrázkami. Na budúce mi takéto veci nesmú uniknúť. Ešte že Klosterneuburg má na internete obrázky, ktorých použitie nepodlieha zákazu reprodukovania.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?