reklama

Pamätné Vianoce v Nepále (2)

Prvú noc sme strávili v osade Dhampus. Mali sme nad sebou jasnú oblohu, však sme boli v značnej nadmorskej výške, hmla v tomto ročnom období nad nami bola minimálna, o prachu a znečistení, ktorého sa nám ujde v našich bežných nadmorských výškach, tam nebolo ani chýrovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Ako pracovníkom leteckej spoločnosti mojim švajčiarskym spoločníkom nedalo, aby nesledovali lietadlá a nehádali, ktorým aerolíniám patria. Počas krátkeho sledovania oblohy sme napočítali aj niekoľko družíc, ako sa pozvoľne a elegantne presúvali prevysoko nad našimi hlavami, ale to už nevedeli odhadnúť, či patria Američanom alebo Sovietom. V tých dobách iným štátom ani patriť nemohli. Vyskytli sa aj padajúce hviezdy, vraj počas letu plnia želania. V Himalájach sa mi ich dráha zdala byť dlhšia a svietili jasnejšie, nepoznačil som si v poznámkach, či som si niečo zaželal. Čo krajšie som si mohol za takýchto okolností vysnívať?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Pri iných príležitostiach som si pri padajúcich hviezdach veru zvykol čosi zaželať, napríklad aj to, že by som sa raz nedbal vrátiť na svetadiel pod Himalájami. Po nežnej revolúcii sa mi minimálne dvakrát predostrela akoby na tanieriku možnosť ísť na niekoľko mesiacov študijne i pracovne do Indie, lenže stále som si našiel niečo iné, čo mi bolo v tom momente prednejšie. Stará známa pravda, že nestačí si želať, treba aj niečo rázne preto urobiť.

Obrázok blogu

V nedeľu 22. decembra sme došli po usadlosť Ghandrung. Odtiaľ sa zvyčajne začína chodník vedúci k základnému táboru výstupu na Annapurnu, hoci tak ďaleko sme sa už nedostali kvôli nedostatku času a výstroja. Celý nasledujúci deň, 23. december, teda moje narodeniny, sme tu zostali. Zo všetkých osád, ktoré sme prešli, táto bola najmalebnejšie položená. Mala asi 6-7 tisíc obyvateľov. Niektorí z nich boli na tamojšie pomery zámožní. Vraj asi päťdesiati slúžili v britskej armáde, dokonca až 15-20 rokov. Za ten čas si hodne našporili a ako veteráni mali nárok na dôchodok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Veľa som sa bavil s miestnym učiteľom, veľmi dobrým angličtinárom. Mal prázdniny i čas sa nám venovať a privyrábal si ako správca našej nocľahárne. Opýtal som sa ho, ako by si zariadil život, keby sa Nepál zmohol po ekonomickej stránke. Povedal, že televíziu, auto, kúpeľňu a podobné vymoženosti by si nekúpil. Iba by si trochu zväčšil dom, aby mohol mať zvlášť kuchyňu, jedáleň či obývačku a spálňu. Mne sa nepáčilo ohnisko, lebo kuchyňa, v ktorej sme sedeli, sa vetrala cez dvere a ja som sa musel neustále zohýbať, aby som unikol dymu pod povalou. Poznamenal, že miestnosti by síce chcel mať vyššie, avšak bez komína a okien, lebo dymom sa vraj povala i steny stávajú odolnejšie. Toto a ešte tuším zlepšená strava by mu vraj úplne stačilo. Veril som mu, lebo však v strmých horách, ktoré očividne mal tak rád, pre americký či európsky luxus, ako napríklad autá, trávniky s bazénom priestoru niet. Tiež bez televízie sa lepšie zaobíde, lebo sa namiesto nej baví s deťmi a vôbec s rodinou a známymi, alebo s cudzincami ako my, čo nám vraj od zavedenia televízie (a dodal by som, že najnovšie aj internetu) stále viac a viac uniká. V tom sa môj nepálsky spoločník líšil od Indov, ktorí by mi tiež povedali, že sú v podstate so životnými pomermi spokojní, ale po chvíli by sa ma opýtali, či by som im nemohol zohnať prácu v zahraničí. Indovia sa mi zdali byť náchylnejší k luxusu. Akoby u mnohých skromnosť bola vynútená okolnosťami a náboženstvo im slúžilo na ospravedlnenie vlastnej chudoby pred sebou samým.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

24. decembra, teda v utorok, sme šli krásnym úsekom po osadu Ghorepani. V ten deň sme prešli i najvyšší bod našej turistiky, podľa Petrovho výškomeru asi 3250 metrov nad morom. Cestou sme stretli skupinu lovcov. Niektorí mali flinty u nás používané naposledy možno pred dvesto rokmi. Hlavne sa nabíjali spredu a odpaľovali kremienkom. Však vraj práve títo ľudia (neviem, či ich možno označiť za pytliakov, lebo som si neozrejmil miestne zákony o ochrane zvere), sa postarali o to, že v horách z bývalej hojnosti vysokej zvere už takmer nič nezostalo. My sme videli iba hodne vtákov a z rána pred odchodom z Ghandrungu sa za mnou prišli podívať dve čierno-biele líštičky, možno ani nie líšky, to len mne sa nimi zdali byť, ako som stál sám na kopci pri miestnej škole. Jedna z nich sa ku mne priblížila asi na tri metre. Nenapadlo ma, že by mohla byť besná a že by mi mohla ublížiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Z tých lovcov sme mali zozačiatku i trochu obavy. Preto som si ich ani neodfotil, reku nebudem provokovať fotoaparátom. Totižto do Nepálu v tých dobách ušlo hodne obyvateľstva z tibetskej časti Číny. Niektorí z nich sa zhromažďovali v horách, aby podnikali ozbrojené výpady do Číny za osamostatnenie Tibetu. Na žiadosť čínskej vlády ich nepálska armáda väčšinou potlačila, hoci v niektorých oblastiach boli ešte stále aktívni, ale tam turistov samozrejme nepúšťali. Našťastie táto skupina lovcov bola výlučne za zverou.

Obrázok blogu

Prekvapila ma jedna vec: vraj Tibeťania v Číne mali byť po ekonomickej i kultúrnej stránke na podstatne vyššej úrovni ako Nepálci, či tibetskí utečenci v Nepále. Nemohol som sa ísť presvedčiť, lebo v tých dobách bola Čína stále v kŕčoch kultúrnej revolúcie rozpútanej Mao Tse Tungom a pre bežnú turistiku neprístupná. Vtedy už som mal za sebou pobyt v Hongkongu i v Macau, ale do Čínskej ľudovej republiky som mohol nakuknúť iba z diaľky cez pohraničný prechod umožňujúci čínskym robotníkom prechádzať na práce do Hongkongu. Nesmelo sa tam fotiť, to výrazne vyvesené cedule prísne zakazovali. Však cez objektív fotoaparátu som mohol zachytávať aj malebnejšie zákutia Ázie, než zátarasy, ktoré vtedy podobne ako u nás na západnej hranici, delili od seba politicky rozdielne svety.

Príbeh a diapozitívy sú z decembra 1974.

Súvisiace články:

http://vratny.blog.sme.sk/c/282838/Pamatne-Vianoce-v-Nepale-1.html 

http://vratny.blog.sme.sk/c/283920/Pamatne-Vianoce-v-Nepale-3.html

http://vratny.blog.sme.sk/c/284342/Pamatne-Vianoce-v-Nepale-4.html

Štefan Vrátny

Štefan Vrátny

Bloger 
  • Počet článkov:  288
  •  | 
  • Páči sa:  291x

V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík:  Inde v EurópeÁziaNepriateľská osobaBritské ostrovyOsudyU nás na SlovenskuU susedovUSA, KanadaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu