Čínska výzva

Autor: Štefan Vrátny | 13.4.2012 o 6:27 | (upravené 13.4.2012 o 6:40) Karma článku: 13,29 | Prečítané:  944x

Večer som šiel k susede. Mala meniny. „Tak vám želám veľa šťastia, zdravia, peňazí a trochu lásky, pani suseda," vysúkal som zo seba meninový vinš. Suseda so znateľným uznaním prijala. Ako keby na mojich želaniach závisel jej osud. Jej reakcia mi dobre padla. Bral som to ako znak, že som prišiel vhod.

Suseda má živnosť, nie veľmi sa jej darí, alebo si len myslí, že je bitá životom. Povedal by som, že v našich pomeroch štandardný stav mysle. Stále sa sťažuje na svoje finančné pomery a prácu, ktorej sa jej nedochádza. Začalo to aj tentoraz, aj keď nepriamo.

„Niet práce. Taká veľká nezamestnanosť," a ešte čosi v tom duchu.

„Ja sa sťažovať nemôžem. Síce práce mám pomenej, než predtým, ako začali hospodárske problémy, ale ani si žiadnu nenaháňam. Stačí mi toľko, koľko chodí zo zotrvačnosti," odvetil som. Nemal som chuť zahĺbiť sa do trudných sfér susedinej mysle.

„Starí ľudia by mali odísť na dôchodok a neoberať o prácu mladých. Mali by dostávať taký dôchodok, aby im to stačilo."

„Však mám dôchodok, ktorý mi stačí. Našťastie ja toho veľa nepotrebujem. Lenže prácu, ktorú neodvediem ja, nik za mňa neurobí. Máme príliš veľa ľudí, ktorí by mohli pracovať a len očakávajú, že ich podiel za nich odvedie niekto iný. Ja medzi nich patriť nechcem. Budem prispievať. Ani ako senior sa necítim byť na zahodenie. Kondíciu si chcem čo najdlhšie udržať."

„Nerozumiete, že beriete prácu iným? Z čoho majú žiť iní? Ako sa majú rozbehnúť mladí ľudia do života, keď sa vy držíte svojej práce? Dajte príležitosť aj iným, nech si zarobia!"

Hovorila s rozohnením, tentoraz už argument celkom zosobnila, hoci pôvodne to tak možno ani nemienila. Však som si to zapríčinil sám, keď som reagoval verbálne a nie iba s empatickým uznaním prikyvoval. Možno sa s niekým na podobnú tému v mojej neprítomnosti rozprávala, v diskusii a v mysli jej takého argumenty zapadli do seba a teraz v týchto úvahách pokračovala. Môžem to brať ako znak dobrých susedských vzťahov, že sa ani pred mnou, seniorom, neokúňala. Zato morálne rozhorčenie nedokázala potlačiť. O svojej pravde bola presvedčená. Ja o svojej tiež.

„Problémov máme vyše hlavy, aj práce. Pre každého. Len niekto sa nevie zaradiť a niekomu sa ani nechce. Treba im pomôcť, ale nie tým, že prestanem pracovať. To by bola falošná výpomoc. Platím dane a odvody a ešte odvádzam potrebné služby. Takých ľudí si treba vážiť a podporovať, aby len čo najdlhšie pokračovali."

„Ale nerozumiete, že beriete prácu mladým, ktorí by tiež chceli pracovať a odvádzať dane a odvody? Takto musia byť na sociálnych dávkach a poberajú tie peniaze, ktoré vy hovoríte, že odvádzate. Je to nenormálne, a nemorálne."

„No ja pracovať neprestanem. Máme dosť takých, čo chodia s natrčenými rukami. Nechcem patriť medzi nich."

„A čo potom majú robiť tí, čo nemajú prácu? Máme ich veľa a stále viac a viac!"

Suseda bola z mojich rečí rozhorčená, vedomie vlastnej pravdy ju dráždilo ešte viac. Aj som uvažoval, že radšej utnem diskusiu na túto tému, aby sme sa vrátili do bežných susedských klebiet namiesto vysokej politiky, ktorú sotva ovplyvníme, hoci má dopad aj na ľudí našej úrovne. Zato nedalo mi, aby som nevyskúšal na nej ešte jeden argument. Nech vidím, ako zaberie.

„Stále ste ma nepresvedčili, že niet práce. Už som povedal, že máme problémov nad hlavu a teda aj práce na ich riešení. Pre každého. Nik, kto chce prispievať, sa nemusí obmedzovať."

„No chcela by som vidieť, čo poradíte tým z dediny, čo nemajú prácu. Niektorí už dlhodobo."

„Ja mám príliš špecializovanú prácu, ja za nimi mojich klientov posielať nemôžem. Však niektorí z našich nezamestnaných nevedia ani poriadne čítať a písať. Váš syn si robí doktorát, ale ani on by si s mojou prácou neporadil. Tým, že ja odskočím, a raz sa to stane, miera nezamestnanosti sa nezníži. Ale napríklad máme tu stále viac a viac Číňanov. Od tých by si naši ľudia mohli brať príklad. Prichádzajú k nám pracovať a darí sa im."

„Chcete povedať, že tie šikmooké čudá to vedia, len naši ľudia nie?"

„Tak mi to pripadá. Ale dá sa to naučiť. Keď sa to tie šikmooké čudá naučili, naučia sa to aj naši ľudia. Stačí trochu snahy. A trpezlivosti. Tie šikmooké čudá sa síce narodili so šikmými očami, ale pracovať sa museli naučiť. Aj hľadať spôsob, ako ponúknuť niečo užitočné iným. Hlavne sa naučili nedať sa znechutiť. Však aj u nich sa určite nájdu ľudia, čo držia ruky preč od práce. Len tí sa na takú dlhú cestu k nám nevyberú."

Neviem si pomôcť, ale mne všetky tie reči o tom, že niet u nás práce, pripomínajú jeden z Murphyho zákonov. Konalo sa sympózium, kde najmúdrejšie hlavy v riešenej oblasti rozhodli, že niečo nie je možné. Potom prišiel niekto, kto o sympóziu a jeho záveroch nevedel a vec urobil. Dnes Číňania u nás sú tí, čo nevedia, že u nás niet práce. Netreba sa im čudovať. Nepoznajú našu reč, ani reálie, nemajú sa čím nakaziť, a riadia sa iba vlastným sedliackym rozumom. Vedia, že tu žijú ľudia, ktorí potrebujú jesť, obliekať sa, preto zakladajú ázijské bistrá, obchody s odevom, a hlavne sa im darí. Aj v tých okresoch, ktoré sa u nás z hľadiska zamestnanosti považujú za najbeznádejnejšie. Ignorujú marxistické poučky o nevyhnutnosti nezamestnanosti v kapitalizme, napriek tomu, že vyrastali v štáte, ktorý vedie strana, ktorá si hovorí marxistická. Veľmi by pomohlo, ak by sa naši ľudia na všetkých úrovniach, často krát podporovaní masmédiami, zbavili pohodlia marxistického zmýšľania. Stále máme na výber: čakať, že sa niečo udeje, alebo urobiť niečo preto, aby sa veci diali. Číňania u nás to vedia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?