Titanic opustil Belfast v poriadku

Autor: Štefan Vrátny | 31.7.2012 o 4:25 | (upravené 31.7.2012 o 4:45) Karma článku: 9,91 | Prečítané:  927x

Historku Titanicu možno začať hoci aj belfastskou radnicou, azda najvýraznejšou budovou mesta. Rozsiahla stavba po vzore Svätopavlovskej katedrály v Londýne, práve po rekonštrukcii a vzorne udržiavaná. Na bezplatnej prehliadke sme mali za sprievodcu Arthura, vtipného Belfastčana, aj keď občas nebral do úvahy, že v skupine mal zahraničných návštevníkov, ktorí niektoré jeho narážky a skratky nemuseli rozumieť.

2012.06.01-Belfast-City.Hall.ext.-.jpg

Stále vyzdvihoval Belfast. „Nie preto, že by som bol zaujatý, hoci zaujatý som," komentoval svoje chvály, dával si pritom pozor, aby chválil len tam, kde si to mesto zaslúžilo. „Však aj známy Titanic bol vybudovaný v belfastských lodeniciach Harland & Wolff. Povedali by ste, že niet sa čím chváliť. Ale predsa Titanic opustil Belfast v poriadku ..." Tak nejako doplnil komentár k lodiarskej tradícii Belfastu znázornenej na jednej z nástenných malieb radnice.

2012.06.01-Belfast-City.Hall.Mural-.jpg

V každom prípade, kto sa rozhodne stráviť hodinku prehliadkou radnice v Belfaste, nech si žiada za sprievodcu Arthura. A v parčíku pri radnici nech si pozrie Titanic Memorial Garden, pamätnú záhradu venovanú obetiam lodnej katastrofy otvorenej 15. apríla 2012 na sté výročie udalosti.

2012.06.01-Belfast-City.Hall-I.jpgS mojou hostiteľkou Pam sme sa poprechádzali po meste a posedeli si pri obedňajšom sendviči v bývalej priemyselnej štvrti neďaleko prístavu a lodeníc, kde sa medzičasom z dielní a skladov stali moderné prevádzky, obchodné, kultúrne i relaxačné, aj keď s uchovaným starobylým výzorom, ako ho zanechalo devätnáste storočie. Vraj sú pod pamiatkovou ochranou. Však si zaslúžia, keď sa už raz pamätajú na Titanic. V jednom z domov je veľa priestoru venovaného rôznym kultúrnym podujatiam a v jednej miestnosti bol vystavený obrovský stôl so štyrmi stoličkami v staromódnom štýle, ktorý mal u dospelákov vyvolať dojem, ako vnímali svet, keď boli možno dvoj-troj roční a na sedadlo stoličky len-len že s natiahnutými rukami dosiahli. Snahu o fotku mi frustrovala tesnosť priestorov, ktorú nedokázal prekonať ani zoom kamery. Takých divných exponátov tam bolo veľa, tento som si zapamätal.

Večer sme už boli doma. Mal som dojednané stretnutie s Danom, prezidentom študentskej organizácie, pre ktorú pracovala aj Pam, a spoločne sú zodpovední za to, že som sa dostal na prax do Írska tesne pred sovietskou inváziou do Československa v auguste 1968, a tak mi významne prispeli do veľkého zlomu v živote, ktorý nasledoval. To už som z Bratislavy do zahraničia nemal ísť, lebo som bol dvakrát v zahraničí cez prázdniny predtým, ale v poslednú chvíľu prišla ponuka na dve miesta v Belfaste a tie sa mi dostali do rúk s tým, že môžem ísť, ak zoženiem dve miesta pre írskych praktikantov u nás. Dielo sa mi vydarilo a tak som sa dostal do Írska. Ale o tom viac niekde inde. Takže aj za vlády komunistov sme mali chvíľu otvorené hranice pre cesty do fuj kapitalistického zahraničia, ale aj to na prídel.

 

2012.06.01-Belfast.Pub.Out-.jpg

S Danom som sa naposledy stretával v Londýne pred takmer štyrmi desaťročiami. Vtedy tam pracoval pre prepravnú spoločnosť a s ňou sa dostal aj do Hamburgu, ešte predtým študoval vo Francúzsku a najviac času strávil v Hongkongu. Šestnásť rokov. Teraz síce ešte má tam nejaké obchodné aktivity, ale hovoril o nich vyhýbavo a tak si myslím, že Hongkong už je pre neho ukončená kapitola života. Teraz užíva dôchodok striedavo vo svojom rodinnom vidieckom dome poblíž Belfastu a s priateľkou v Španielsku.

2012.06.01-Belfast.Pub.In-.jpg

S Danom, jeho španielskou priateľkou a jej nezamestnaným synovcom sme sa vybrali na výlet po írskom vidieku smerom do vnútrozemia. Ak niečo v malom Severnom Írsku vôbec je vo vnútrozemí. Zastavili sme sa v meste Downpatrick, kde údajne je pochovaný svätý Patrick, jedno zo štyroch miest v Írsku, ktoré si nárokujú, že majú hrob tohto írskeho národného svätca. Potom sme šli na jazernú rezerváciu so vzácnymi divokými kačkami a poobede sme sa vrátili do Belfastu, kde sme si internetom rezervovali lístok na novootvorenú výstavu o Titanicu. Bol deň pred štátnym sviatkom, a ľudí, ktorí chceli vidieť výstavu, bolo neúrekom. Škoda, že sme sa nedostali na skoršiu hodinu, aby sme tam mohli stráviť viac času.

2012.06.04-Downpatrick.Grave-.jpg

„Stále sa divím Britom, ako dokážu vytvoriť vynikajúcu výstavu o ničom," poznamenala k výstave Danova španielska priateľka. V duchu som nesúhlasil, lebo sa nejednalo len o Titanic, aj keď ten sám o sebe stál zato, ale aj o lodiarstvo Belfastu, ktoré bolo svojho času svetovou špičkou. Skôr na výstavu pri jazere o rôznych vtákoch by jej poznámka platila. Takých a väčších, možno aj zaujímavejších rezervácií máme na Slovensku viac, ale sotva ktorá z nich sa tak premyslene propaguje. Zato si myslím, že som sa tam u španielskej priateľky uviedol a možno pozitívne. Sadli sme si poobede na farmu predávajúcu vlastné výrobky. Španielka zákusok nechcela, hoci by si ho vzhľadom na štíhlosť mohla dovoliť, Dan povedal ‚pass' a ja som si povedal, že na dovolenke môžem zhrešiť skôr, než doma. Synovec bol mladý, ten bol tuším v tomto ohľade bez zábran.

„Dajme si dva rôzne a potom si ich navzájom podelíme. Obohatíme si posedenie pri káve," povedal som mu pri objednávaní.

Španielska teta mládenca spýtavo pozrela, v jej očiach zračilo presvedčenie ‚Môj tanier môj hrad,' a tak som rýchlo dodal:

„Nemci hovoria, že radosť precítime najlepšie, ak sa s ňou podelíme."

Chvíľu sa zamyslene pozrela ponad stôl a potom tuším poznámku prijala tak, ako bola podaná. Synovec svoj zákusok pohotovo rozdelil a podal mi polovicu za polovicu môjho. Takéto delenie radosti medzi Slovákom a nezamestnaným Španielom na severoírskej farme má niečo do seba. Odporúčam.

Permanentná výstava príbehu Titanicu je umiestnená v novej budove o štyroch rohoch formovaných ako predná časť lode. Výstava bola vynikajúca, zlatým klincom pre turistov i miestnych, venovaná známemu zaoceánskemu parníku, ktorý postavili v týchto miestach lodiarne Belfastu. „Od nás loď odišla v poriadku," radi moji hostitelia zdôrazňovali, čo bola pravda, len cestou sa vyskytli nedobré ľudské zlyhania, ktoré viedli ku katastrofe. Však v tých dobách určite brázdili oceány a moria lode, ktoré boli po bezpečnostnej a kvalitatívnej stránke hlboko pod úrovňou toho, čo ponúkal Titanic, len mali šťastie, že sa dožili riadneho odchodu do výslužby.

2012.06.04-Belfast.Titanic.Exhibition-.jpg

Výstava mi pripomínala tak trochu Disneyland v Los Angeles, aj keď bola nie rozprávkovo, ale priemyselne orientovaná. Pomyslel som si, že by do takýchto miest mali vodiť žiakov z posledných ročníkov základných a stredných škôl. Doma máme vysokú nezamestnanosť a pritom firmy trpia nedostatkom technicky vzdelaných ľudí. Hlavne automobilový priemysel, ktorý je chrbticou našej ekonomiky, sa sťažuje na slabé kvalifikačné predpoklady záujemcov o prácu. Mladí ľudia radi študujú spoločenské vedy a masmediálnu komunikáciu, oblasti ktoré už máme na trhu absolventmi presýtené. Keby sa radšej venovali strojárstvu. Výstava Titanic v Belfaste by ich k tomu azda aj dokázala motivovať. Naši ľudia by sa od britského múzejníctva mohli podučiť. Však vynikajúcich technických pamiatok máme aj my, len ich takto sprístupniť a spropagovať, k tomu treba britské skúsenosti a know-how.

2012.06.04-Belfast.Harbour-.jpg

Keď som sa lúčil s Danom, navrhol som mu, že by sme sa mohli stretnúť a nečakať štyridsať rokov. „Napríklad na Slovensku," povedal som. „Tiež tam máme zaujímavé prírodné rezervácie, kultúrne a technické pamiatky. Naše cukrárne si uchovali niektoré dobré zvyky ešte z čias Rakúsko-Uhorska. To keby si sa rozhodol prísť s priateľkou a jej synovcom."

Azda si to u nás všetko postupne dokážeme spropagovať tak, ako to dokázali Belfastčania so svojim Titanicom, ktorý opustil miestne lodenice H&W v poriadku.

Súvisiaci článok:

http://vratny.blog.sme.sk/c/303257/Moja-belfastska-Alma-Mater-po-rokoch.html

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?