reklama

Newyorský Central Park a Lennonovo Imagine

Pre mňa najúžasnejšia časť New Yorku je Central Park, 315 hektárov úzkostlivo chránenej zelene v strede veľkomesta plného na hranici šialenosti aktívnych developerov, akých začíname poznávať aj u nás.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Obrázok blogu

Návštevu Centrálneho parku som často spájal s návštevou Metropolitného múzea umenia v strednej okrajovej časti. To hovorím o období pred vyše štyridsiatimi rokmi, keď vstup bol bezplatný a mal som čas, aby som ho navštevoval mnohokrát, vždy si vypočujúc prednášku o niektorom oddelení a potom som šiel priamo na miesto skontrolovať, či prednášajúcemu nič neuniklo. Vyhol som sa tak depresiám, ktoré ma sprevádzali napríklad v parížskom Louvri, kde som bol časovo obmedzený niekoľkými hodinami, a ak som chcel čo najviac hoci len vzhliadnuť, som sa musel ponáhľať takmer tempom maratónskeho bežca.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Tesne pred koncom môjho pobytu v New Yorku pred štyridsiatimi rokmi začali inkasovať symbolický poplatok dvadsaťpäť centov, s tým, že vyššie príspevky tiež radi prijímali, a teraz som si všimol cenu dvadsaťdva dolárov pre seniora.

Obrázok blogu

Malo by zmysel sa tam zastaviť, keby som sa zdržal celý deň, ale toľko času som už nemal. Okrem toho, sotva čo významné pribudlo za posledných štyridsať rokov, a ak aj, určite sa to stratilo v tom úžasnom bohatstve, čo tam už bolo. Možno si niekedy pozriem, čo ponúka internet. Alebo ani nie. Pre mňa múzeá ako keby strácali na cene. Ešte keby som mal spoločnosť, s ktorou by som sa dokázal porozprávať na rôzne témy, dajme tomu aj o vystavovaných predmetoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neodolal som, aby som nevošiel aspoň do vestibulu. Tam mi pritiahla pozornosť veľká žulová socha sediaceho faraóna.

„Môžem si ju odfotiť?" opýtal som sa staršej pani za informačným pultom.

„Môžete, ak nemáte blesk."

„Žiaľ, ten mám zabudovaný vo fotoaparáte, a neviem ho vypnúť."

Iba mávla rukou a žmurkla očami.

Egyptského faraóna som si odfotil a aj celé priestory vstupnej haly ako dôkaz, že som v Metropolitnom múzeu umenia bol. Ba skôr ak by som chcel niečo o múzeu napísať. Lebo moju prítomnosť tam nemám komu a načo dokazovať.

Ďalším pamätným miestom Centrálneho parku pre mňa zostalo divadlo Delacorte Theater, vlastne amfiteáter, kde tiež mávali lístky zadarmo, len si ich bolo treba vystáť a to niekedy aj v niekoľkohodinových radoch. Večerný zážitok, hlavne počas Shakespearerovských festivalových dní stál za tú obeť. Však nejaká kniha sa vždy našla, alebo robila spoločnosť odchodená kópia najnovšieho vydania New York Times z odpadkového košíka, ak sa náhodou nepritrafil zhovorčivý sused, s ktorým som mal spoločnú túžbu dostať sa večer do divadla. Ako som si všimol, toto divadlo podáva svoje predstavenia dodnes bezplatne a prvý záujemcovia o večerné predstavenie už posedávali na lavičkách čakajúc na otvorenie pokladne. A to som tam už bol pred obedom. Škoda, že som v ten deň neskoro popoludní z New Yorku odlietal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Prechádzka po parku, miestami s húštinami ako v našich lesoch, miestami s jazerami a pekne udržiavanými trávnikmi, športoviskami, až by ste si mysleli, že je to nejaké zákutie vidieckeho amerického univerzitného mestečka, keby ste nezdvihli oči, lebo hneď by sa vám vynorila panoráma výškových budov, ktoré Centrálny Park obklopujú, ponúkajúc luxusné bývanie v bytovkách, ktoré Američania nazývajú kondomínia.

Obrázok blogu

A potom moment dňa pre mňa najdôležitejší. Návšteva miesta, kde dokomponoval a dospieval John Lennon, v južnom vchode do elegantnej bytovky The Dakota.

Obrázok blogu

Neďaleko naproti, už v Centrálnom parku je miesto zvané Strawbery Field Memorial, teda Pamätník na Lennona a jeho pesničku Strawbery Fields for Ever - Jahodové polia navždy, kde sa John rád prechádzal s Yoko. S vydlaždičkovaným kruhom v strede s nápisom Imagine, azda neustále obklopeným milovníkmi Lennonovej hudby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Zaujímavé, že s Lennonom sa dáva do súvislosti predovšetkým práve táto pesnička, Imagine - Predstav si, najpredávanejšia za jeho kariéry potom, ako sa rozišiel so zvyškom Beatles. Hudobne prekrásne spracovaná pesnička, hoci jej text evokuje vo mne divné pocity. Okrem iného nás vyzýva, aby sme si predstavili svet bez štátov, bez náboženstva, bez vlastníctva, v ktorom sa ľudia delia medzi sebou o celý svet.

Obrázok blogu

Už sme zažili všeľudové vlastníctvo, a akosi nefungovalo. Mali sme tu rázne opatrenia na potlačenie náboženského tmárstva s mnohými tragickými dôsledkami. Zažili sme aj roľníkov, ktorí len preto, že sa nechceli vzdať svojich kravičiek alebo políčok v prospech jednotného roľníckeho družstva, skončili v uránových baniach. No a dalo by sa veľa hovoriť aj o svetovom proletárskom internacionalizme a čo to v Lennonovych dobách znamenalo hoci len pre nás, malé Slovensko. Nemôžem si pomôcť, ale Imagine, mi pripomína zhudobnenie rozprávky Štát a revolúcia od Vladimíra Iľjiča Lenina. Bez toho, aby si to Lennon pravdepodobne uvedomoval.

Obrázok blogu

Lennon mal aj iné pesničky, ktoré u mňa nevyvolávajú rozporuplné reakcie. A keď počujem Imagine, tak vychutnávam iba jej melodickú časť a tú textovú len odignorujem, ako u veľa populárnych pesničiek, u ktorých sa mi páči hudobné spracovanie, bez toho, aby som si kazil hudobný dojem úvahami nad ich textom. Lennon i Beatles vedia byť aj iní: často majú vo svojich pesničkách nielen vtip, ale aj myšlienku, čo o populárnej hudbe často neplatí. Preto som ochotný Lennonove Predstavy prehliadnuť. Leninove predstavy neprepáčim. Ten si nielen predstavoval, ale aj konal, s hroznými dôsledkami.

Obrázok blogu

Zato si rád s Lennonom predstavím diamanty na oblohe, jahodové polia bez pesimistického podtónu, alebo že všetko čo potrebujeme je láska a že ona ma miluje, yeah, yeah, tú ostatnú predstavu neviem či ukončiť otáznikom alebo len troma bodkami.

Obrázok blogu

Takže toto je Dakota, v ktorej Lennon prežil posledné roky svojho príliš skoro ukončeného života. Pred vchodom práve stáli dvaja uniformovaní strážcovia. Ich kolegovia, či predchodcovia tam stáli aj onoho osudného večera, ôsmeho decembra 1980 a Lennonovi nepomohli.

Obrázok blogu

To je normálne v Spojených štátoch, že pred takýmito bytovkami, kondomíniami, stojí stráž a to nielen v okolí Centrálneho parku. Neskoro večer som na inom mieste videl, ako stráž doplnil muž s výzorom a výstrojom postačujúcim na to, aby sa mohol pustiť hoc aj do Terminátora.

Obrázok blogu

Ja pevne verím a predstavujem si, že aj naše bytovky sa budú zlepšovať, hoci ani zďaleka nie je pre spokojný a plnohodnotný život potrebné, aby dosahovali luxus Dakoty, či ostatných kondomínií v okolí Centrálneho parku.

Obrázok blogu

A ešte niečo by som si u našich bytoviek predstavoval a želal. Aby nám natrvalo miesto strážnikov pred každou jednou z nich vystačili bzučiaky, ktoré máme pri vchodových dverách teraz.

Súvisiaci článok:

http://vratny.blog.sme.sk/c/330435/Den-pred-odletom-z-New-Yorku.html

Štefan Vrátny

Štefan Vrátny

Bloger 
  • Počet článkov:  288
  •  | 
  • Páči sa:  291x

V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík:  Inde v EurópeÁziaNepriateľská osobaBritské ostrovyOsudyU nás na SlovenskuU susedovUSA, KanadaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu