Americké rozhovory – Memorial Day

Autor: Štefan Vrátny | 20.8.2013 o 10:55 | Karma článku: 10,73 | Prečítané:  666x

Moja návšteva v klube texaských rotariánov v Houstone mala svoje dozvuky. Barbara, moja hostiteľka, mi po návrate domov hneď aj zvestovala. „Tento víkend máme Memorial Day, deň spomienky na našich vojakov padlých vo vojnách. Mám pre teba v sobotu od rána program a potrebujem aj tvoju pomoc."

To už sme si vysvetlili hneď na úvod mojej návštevy, na otázku mojich hostiteľov, aký program mi majú pripraviť, že chcem robiť to, čo by oni robili normálne. Vedel som, že aj keď dôchodcovia, moji hostitelia sú stále čiperní a aktívni a keď už som v Spojených štátoch, nech sa zoznámim so životom seniorov, čo to na sebe nemienia dať vedieť. Potrebujem také vzory, nech neupadnem do debilizujúcej stareckej ufrfľanosti.

01.Houston.Memorial.Day.jpg

Rotariáni, ako jednu zo svojich akcií, vztyčujú pred významnými dňami americké vlajky pred domami svojich sponzorov, ktorí za to prispejú ročne do kasy klubu päťdesiatimi dolármi.

„Vypadla nám dodávka a zástavy budeme roznášať na vlastných autách. Budem potrebovať tvoju pomoc," vysvetlila Barbara a ja som si povedal, tak čo. Užijem si americkej vlasteneckej zábavky.

„Bude mi cťou, keď budem môcť vztyčovať americké zástavy. Len mi zabúchaj na dvere okolo siedmej, aby som sa načas zobudil, stihol dať do poriadku a naraňajkovať, ak sa máme od ôsmej už vybrať do práce," odvetil som a tak som to aj myslel. Tuším som si veľmi zmenil postoj k Spojeným štátom oproti obdobiu, keď som tu pred štyridsiatimi rokmi študoval. Vtedy to bola emocionálna nechuť voči všetkému, ale nielen americkému. Ľuďom ako ja, sa vtedy hovorilo ‚Rebel bez príčiny - Rebel Without a Cause' a dokonca existuje samostatná kapitola dejín americkej sociológie o rebeloch bez príčiny, do ktorej som zapadol, aj keď som nebol Američanom. Však rebelov bez príčiny máme doma tiež dosť. Mne sa tuším vekom darí so životom zžívať. Aj s tým americkým.

02.Houston.Memorial.Day.jpg

Barbara mi zaklopala na dvere presne o siedmej. Ako správna Američanka a bývalá učiteľka k tomu, má presný režim a o ôsmej sme mali vypadnúť z domu, lebo dostala sa jej úloha od rotariánov poroznášať vlajky pred domy sponzorov klubu. Mala zoznam adries domov, ktoré si túto službu predplatili na štyri významné americké sviatky roku, to znamená víkendový Memorial Day, na štvrtého júla, keď Američania slávia Deň nezávislosti, na deň prezidenta a potom v novembri na Deň veteránov, teda amerických vojakov, ktorí vojny prežili. To sú dni, keď patriotickí Američania dávajú pred svoje domy vlajky. A tí ešte patriotickejší, ich tam nechávajú stále. Rotariánom zaplatia päťdesiat dolárov na rok a za to im túto službu, vztyčovania vlajky kdesi na trávniku pred domom, dobrovoľníci od rotariánov urobia štyrikrát do roka. Takto získané peniaze potom idú na rôzne dobročinné účely, hoci nemyslím, že by to až tak veľmi vynášalo. Ale aktivistom to dáva pocit užitočnosti a spoluúčasti, a tuším o to tu išlo.

„Za menej než tých päťdesiat dolárov, čo platia za štyri vztýčenia vlajok do roka, by si mohli kúpiť vlastnú vlajku, sami ju vztýčiť i upratať a mali by ju na celý život," poznamenal Andy. Len nie všetci Američania tak zmýšľajú. „Samozrejme niektoré vlajky sa aj ukradnú, ale i tak by to mali lacnejšie, keby sa o zástavy pred domom starali sami. Však to nie je žiadna robota. Zapichnúť to tam a potom zobrať..."

To bol biznismenský pohľad na vec. My sme šli na to citovo.

03.Houston.Memorial.Day.jpg

S Barbarou sme sa zviezli do okrajovej časti mesta, kde boli sklady na všeličo a okrem iného si ich prenajímali aj rotariáni na odkladanie svojich vecí, ako vlajky pre takéto účely. Mne na prvý pohľad skladové bunky vyzerali ako garáže za našimi socialistickými panelákmi, ale Barbara ma opravila.

„Tie bunky si Američania prenajímajú na haraburdy, pre ktoré nemajú doma miesta, ale nechcú alebo nemajú síl sa ich zbaviť."

Čakali nás dvaja ďalší brigádnici s autami, do otvoreného kufra auta sme naložili vlajky a potom hor sa podľa zoznamu k domom, ktoré pripadli našej skupine.

„Ty, Štefan, nemusíš to robiť, však oni dvaja na to vystačia," povedala mi Barbara svojou zvyčajnou pedagogickou strohosťou, ale tentoraz narazila na odpor.

„Ale ja chcem. Pamätáš na azda najslávnejšiu americkú fotografiu z čias Druhej svetovej vojny? Vztyčovanie americkej vlajky na ostrove Iwo Jima v Tichom Oceáne vo vojne proti Japoncom? V tej skupine bol aj jeden Slovák, dokonca z Východného Slovenska, ako tvoji predkovia. On potom o dva mesiace padol v tichomorskej bitke. Prečo by som z úcty k nemu a po jeho vzore nevztýčil niekoľko amerických vlajok aj ja?"

04.Houston.Memorial.Day.jpg

A tak som zatlačil do trávnikov pred domami vyššej strednej vrstvy Američanov, ktorým tých päťdesiat dolárov ročne určite nechýbalo, najprv železný kolík s rúrou, do ktorej sa strčila žrď americkej zástavy a mal som pritom dbať, aby zástava bola rozvinutá a mierne naklonená do ulice. Blahorečil som pritom predvídavosti Barbary, keď mi ráno poradila, aby som nebral zvyčajné sandále, ale pevnejšie cvičky, lebo zatĺkanie trubice pre zástavu na kline s priečnymi tyčkami na pritlačenie do trávnika by mi sandále zničilo. Nie vždy sa mi to vydarilo na jedno pritlačenie a občas som musel hľadať aj niekoľko bodov, kým som našiel ten dostatočne mäkký a priechodný. Dlho v Houstone nepršalo a pôda bola miestami tvrdá na kameň. Aj keď trávniky pred domami boli pravidelne polievané. Dvom Američanom, čo nás sprevádzali to šlo rýchlejšie, ale boli aspoň o polovicu mladší ako ja, tak sa nemusím cítiť menejcenný.

05.Houston.jpg

Ako som sa na zverené domy díval napadlo ma, že podobné sa už stavajú aj u nás, teda čo do výstavnosti, ale zvyčajne za vysokým plotom. Tu bol k domom a ich vchodom voľný prístup. Kriminality máme u nás jednoznačne menej, to nie sú iba zmanipulované oficiálne štatistiky, ale strachu pred ňou ako keby viac. Alebo je to závisť, na ktorú Američania trpia zrejme pomenej?

06.Houston.Memorial.Day.jpg

Takže prispel som do sviatku Američanov svojou trochou, pamätajúc predovšetkým na tých padlých amerických vojakov, ktorí sa zaslúžili o vznik a udržanie Československej a tým aj Slovenskej republiky. Zaslúžia si to.

 

Súvisiace články:

http://vratny.blog.sme.sk/c/335036/Americke-rozhovory-Na-stretnuti-rotarianov.html

http://vratny.blog.sme.sk/c/331363/Michal-Strank-z-Jarabiny-v-Arlingtonskom-cintorine-vo-Washingtone.html

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?