Americké rozhovory, tentoraz na baseballe

Autor: Štefan Vrátny | 16.9.2013 o 21:09 | Karma článku: 6,79 | Prečítané:  627x

Najdôležitejšiu tému týkajúcej sa mojej návštevy v Texase nastolila hostiteľka Barbara, keď sa ma na úvod môjho pobytu v texaskom Houstone opýtala na moje nejaké predstavy, ako chcem vyplniť čas.

05.Houston.Baseball-.jpg„Tak povedz, ako by si chcel stráviť čas u nás, v Houstone?"

„Nemám nič konkrétne na pláne. Chcem sa podieľať na tom, čo bežne robíte vy, pokiaľ to pôjde, ale viem sa postarať o seba aj sám."

„Napríklad každú stredu Andy chodieva hrať poker a keď hru poznáš, tak ťa rád zoberie. Tiež chce na basketbal. Alebo na baseball? Už ani nepamätám. Tam by ťa tiež zobral."

„Ten baseball alebo basketbal si rád pozriem, poker, radšej nie, lebo neviem ho hrať a nechcem mu kaziť partiu. Ibaže by tam boli aj iní ľudia, nehrajúci, s ktorými by sa dalo porozprávať."

Takže poker pre mňa nebol, aj keď Andy šiel a po návrate celý natešený zvestoval, že vyhral sto dvadsať dolárov. To preto, že som mu tam nebol kibicovať.

Baseball ale bol. Houstonská baseballová hala je priamo v centre mesta, až som sa divil, že to nedali niekde na predmestia.

„Asi ti budú kontrolovať plecniak," upozornil ma Andy, ako sme sa približovali k vchodu.

Ten plecniak som si zobral kvôli vode, teplej košeli a knihe.

„Niečo si zober na seba, lebo ti tam môže byť zima," pripomenul mi domáci pán, pred odchodom.

Kontrolu pred štadiónom robil mládenček, možno dvanásť-trinásť ročný Afroameričan, ktorý mi s veľkou vážnosťou nechal otvoriť plecniak, trochu viac ho pootvoril rozstrapkanou lištou, ktorú mal v ruke, poďakoval a zaželal príjemný zážitok. Prichádzali sme už po začiatku hry a tak žiadne masové návaly sa pred bránami nediali.

„To nie je ako basketbal, alebo hokej, kde je presne stanovený čas trvania celého zápasu," začal Andy a vysvetlil mi, o čom hra je a ako sa končí, čomu som nerozumel, ale ani mi na tom nezáležalo. Však ak to niekedy budem potrebovať vedieť, nájdem si to na internete.

„Preto som sa ani nesnažil tu byť od začiatku a možno ani nezostaneme do konca. Hra môže trvať od troch do piatich hodín," dodal Andy.

Samotnej hre som nie veľmi rozumel, ale atmosféra okolo nej bola vynikajúca, americká. Houston hral proti Oaklandu, nevyčkali sme do konca, ale pred odchodom sme my, Houstončania, vyhrávali. Dokonca sa udiala akási udalosť, niečo sa nám podarilo zopakovať sedemkrát po sebe, načo publikum povstalo a spievalo melodickú texaskú pesničku, v ktorej sa opakoval do nemoty refrén ‚Deep in the heart of Texas,' do čoho som sa rád po chvíli pripojil. Ostatne celý text bežal na svetelných tabuliach okolo celej haly a nebol problém urobiť z toho masívny zborový spev sprevádzaný rytmickým potleskom. A ako píšem tieto riadky púšťam si z YouTube ‚Hlboko v srdci Texasu' od viacerých interpretov.

02.Houston.Baseball.jpg

„Táto hala má štyridsať tisíc miest, ale nás je tu teraz asi desať tisíc. Toto nie je mimoriadne vyhľadávaný súper. A strecha sa dá odsunúť. To vtedy, keď vonku nie je príliš teplo. Teraz sa tu klimatizuje."

Cítil som, že s tou klimatizáciou hodne preháňajú, dokonca som si dal na seba pripravenú teplú košeľu.

„Organizujú sa tu aj iné podujatia, ako baseball?"

„Niekedy."

„Dajme tomu, že by do Houstonu prišla Madonna?"

„Tak tá by spievala v inom štadióne, ktorý tu máme hlavne pre americký futbal. Ten má kapacitu osemdesiat tisíc. Ale keď sa nejedná o vystúpenie takej megahviezdy, tak potom to môže byť aj tu."

„Znamená to, že americký futbal je populárnejší, než baseball?"

„Ani by som nepovedal. Sú asi tak napoly. Fifty-fifty. Potom čo do populárnosti nasleduje basketbal, po ňom príde európsky futbal," Andy ho nazval ‚soccer', „a potom asi ľadový hokej."

01.Houston.Baseball.jpg

„V ľadovom hokeji sa nám podarilo na posledných majstrovstvách sveta nad Američanmi zvíťaziť. V dačom sme občas lepší ako Američania a to nám dáva prísľub, že Ameriku dohoníme aj v inom, kde sú hodní nasledovania. Bude to trvať celé generácie, nepôjde to z roka na rok. Zato baseball sa u nás akosi neujal. Máme kluby, čo to skúšajú, len tie by tu asi poriadne pohoreli. Kde je ešte baseball populárny okrem Spojených štátov?"

„V Kanade, Mexiku, Venezuele, na Kube..." Andy spomenul ešte zopár latinskoamerických štátov.

„Chodíš často na baseball? Šiel by si, aj keby som tu nebol?" opýtal som sa ho.

„Asi hej. Ja chodím na baseball asi dvadsať krát do roka. Ja mám rád hru aj túto atmosféru. A samozrejme drukujem houstonskému klubu Astros."

„Keď už spomínaš Kubu, to embargo ešte stále funguje?"

„Hej. To je jedna z vecí, kde sa tuším Spojené štáty nepoučili. Embargo trvá už päťdesiat rokov a k ničomu neviedlo."

03.Houston.Baseball.jpg

Mali sme veľmi dobré miesto, hneď za rohom ihriska, kde prebiehalo hlavné dianie zápasu. Hľadisko bolo rozdelené aj do niekoľkých balkónov, aj na tých najvyšších, poriadne vzdialených od diania, sedelo hodne ľudí a tí veru aj boli tuším najhlučnejší.

„Ich lístky sú podstatne lacnejšie," poznamenal zbytočne Andy.

Mne celá hra pripadala pomalá, ale často bola prerušovaná aj vsuvkami, ktoré mali oživiť publikum. Pri jednej príležitosti sa na veľkej obrazovke objavilo červené srdce s nápisom Love - Láska a kamera sa zameriavala na páry v hľadisku. To mal byť pre nich znak, že sa mali verejne pobozkať. Mnohí to celí natešení, za veľkého burácania publika urobili, iní boli pritom ostýchaví a jeden pár jednoducho nezareagoval, hoci zrejme si bol vedomí, že kamera je na nich zamierená a čo je v danom momente ich povinnosť.

04.Houston.Baseball.jpg

„Cheerleaderky nemáte?" opýtal som sa Andyho, lebo to som veru očakával. Nevie ma napadnúť, ako sa tancujúce a publikum povzbudzujúce dievčence prekladajú do slovenčiny, ale pred nedávnom sa o nich hovorilo v Slovenskom rozhlase. Tuším ich označovali ako ‚roztlieskavačky.' Neviem, či je to už zabehaný slovenský názov.

„Pri tomto športe to nemávame. Ale poskakuje tu náš maskot, tam ho vidíš."

Ten maskot bol také baculaté neforemné čudo pobehujúce medzi publikom v dolných radoch, hlavne medzi tam, kde boli aj deti a aj ľutujem, že som si ho neodfotil.

„Cheerleaderky začínajú zavádzať aj u nás. To považujem za veľmi dobrý americký export," poznamenal som.

07.Houston.Astrodome.Reliant.jpg

Pamätám si na návštevu spred štyridsiatich rokov iného houstonského krytého štadiónu, Astrodome. Vtedy práve prebiehal nejaký zápas, teraz už neviem či baseball alebo americký futbal a bolo vypredané. Jeden z usporiadateľov mi ponúkol voľný lístok, ja som ho zobral a šiel dnu. Tuším mládenec očakával, že mu za lístok dám nejaký dolár, čo sa nestalo. O štadióne som sa rozprával s Andym, hoci historku s lístkom som vynechal. Asi by ma v očiach Andyho nectila.

08.Houston.Astrodome.Stadium.jpg

„Ten tam ešte stojí. Svojho času ho označovali za ôsmy div sveta. Dávali v ňom všetko možné, rôzne športy, aj kultúrne predstavenia či texaské rodeo. Teraz už na všetko máme špecializované štadióny. Starý Astrodom by si zaslúžil poriadnu generálku, ale u nás je tendencia zbúrať všetko, čo potrebuje generálne opravy, a vystaviť niečo nové. S týmto nevedia čo už kvôli jeho povesti, a tak ho nechali stáť, hoci sa v ňom už žiadne podujatia nekonajú. Ale vedľa neho vystavili ešte väčší kolos."

09.Houston.Reliant.Stadium.jpg

To bude asi ten osemdesiat tisícový štadión, ktorý Andy spomínal v súvislosti s americkým futbalom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?