„Už vieš, koho budeš voliť?“ opýtal som sa kamarátky, tiež seniorského veku, s ktorou sa mi tak dobre diskutuje, napriek tomu, že je takmer desať rokov staršia.
„Ani neviem, či vôbec pôjdem. Aký je v tom rozdiel. Čo zaváži môj hlas vo veľkej Európe?“ bol jej komentár, ktorý som už veľakrát počul, ale neprijal.
„Ja voliť pôjdem. Pre mňa sú voľby ako moja živnosť. Tiež moju prácu si na chode sveta sotva kto všimne, ale je dôležité, aby som ju odviedol. Aj včielka sama o sebe nič nezvládne, ale bez nej by nemohol existovať úľ, ani med, ktorý je výsledkom úsilia včelstva,“ znel protiargument.
„Ty vidíš politiku tak romanticky. Ani si to nezasluhuje.“
„Aj vo včelíne sa odohrávajú drámy. Však len pozri pod úľ. Uvidíš tam uhynuté včielky. Aj medzi ľuďmi sa udeje všeličo. Bolo by detinské očakávať, že práve môj hlas rozhodujúcim spôsobom zasiahne do ich života. Jednak na to nemám dosť vedomostí a skúsenosti a jednak nemám čo diktovať. Nechcem byť ako chlapi v krčme, čo pri pive vyriešia všetky problémy sveta a potom nejdú do volieb, lebo ich pivné predstavy sa nenapĺňajú. Úprimne povedané ja na veľa problémov nemám vlastný názor, lebo o nich neviem dosť. Ale tak, ako svojou drobnou živnosťou verím, že prispievam, aby bolo lepšie, tak, dúfam, že je to aj s mojím hlasom vo voľbách.“
Za oknom bytu mojej diskusnej partnerky sa roztrhali oblaky, po krátkom daždi zasvietilo zase slniečko a mne sa hneď lepšie počúvalo.
„Snažím sa pochopiť tvoj postoj, ale ľudia nechodia k voľbám len preto, že nemajú šance presadiť svoj názor. Napríklad poznám tu z domova dôchodcov jednu osemdesiat ročnú ženu. Tá hovorí, že už v jej veku to môže byť všetko jedno. Nech si o svojej budúcnosti rozhodujú mladší. Ona im do toho nemá čo kafrať. Bolo by od nej neférové, keby rozhodovala o budúcnosti, ktorú už sama nebude prežívať.“
Aj to je argument, len ktosi veľmi múdry povedal, že treba žiť rovnako, bez ohľadu, či ideme zomrieť zajtra alebo či budeme žiť večne. Patrím medzi tých, čo veria v život večný. Keď poviem, že verím v život večný neznamená, že mu aj rozumiem. Preto nič nevysvetľujem. Len podľa toho sa snažím konať a do volieb pôjdem. Ako súčasť pohľadu na svet drobného živnostníka a občana.
Tento argument som si domyslel potom, ako som si to šinul domov na bicykli a premietal v hlave celý rozhovor. Neviem ako by naň kamarátka zareagovala. Možno sa na budúce k nemu vrátim. To už bude po voľbách do Europarlamentu, ale pred ďalšími, už ani neviem do čoho, ale na ktorých tiež odovzdám svoj hlas.
Tuším Gandhi povedal, že každý z nás môžeme urobiť len veľmi málo. Je dôležité, aby sme to urobili.