Fuggerei, 500-ročná alternatíva panelákov

Autor: Štefan Vrátny | 11.12.2015 o 8:56 | (upravené 11.12.2015 o 9:02) Karma článku: 12,89 | Prečítané:  5672x

Veľa sa u nás hovorí o náhradných nájomných bytoch a sociálnych bytoch. Fuggerei, vybudovaná v bavorskom Augsburgu, sa hrdí povesťou najstaršej sociálnej štvrte na svete.

Nadáciu na jej vybudovanie založil Jakob Fugger, tiež zvaný „Bohatý“, známy veľkopodnikateľ, ktorý významnou mierou prispel aj k rozvoju baníctva na Slovensku.

Jednoposchodové domy v radovej zástavbe začali stavať v roku 1516. Dodnes, v zmysle zakladateľskej listiny nadácie, bývajú v týchto domoch ľudia s dobrou povesťou, ktorí sa dostali do sociálnej núdze nie vlastnou vinou. Stoštyridsať bytov veľkosti od približne štyridsať do šesťdesiat metrov štvorcových zodpovedajú našim panelákovým dvoj- či trojizbovým bytom. Aj pred stáročiami, keď v nich bývali viacdetné, viacgeneračné rodiny, predstavovali bytový nadštandard. Dnes sú útulkom predovšetkým starších ľudí, ktorí, tak ako pred stáročiami, platia ročné nájomné jeden rýnsky zlatý, čo zodpovedá našim 0,88 centom. Okrem toho sa od nich očakáva, že sa denne trikrát pomodlia za zakladateľa a jeho rodinu Otčenáš, Verím v Boha a Zdravas. Bežné náklady na používanie platí nájomník, zvyšok ide z majetku nadácie, ktorá spočíva predovšetkým v lesoch a nehnuteľnostiach, ale ako jedna z hlavných turistických atrakcií mesta, príjmy z cestovného ruchu sa stávajú tiež dôležitým zdrojom financovania štvrte.

Nad jedným vchodom tabuľa pripomína, že tu býval murár Franz Mozart, prastarý otec Wolfganga Amadea.

Domy zažili búrlivú históriu, keď boli veľmi poškodené Švédmi počas tridsaťročnej vojny, potom počas druhej svetovej vojny angloamerickými náletmi, zameranými predovšetkým na letecké závody mesta vyrábajúce známe bojové stíhačky Messerschmitty. Poškodené domy stále povstali z trosiek, a boli uvedené do pôvodného stavu.

Dnes sú byty napojené na centrálne vykurovanie mesta, majú už, samozrejme, zavedenú elektrinu, vodovod, kanalizáciu, a napriek tomu, že skoro budú mať päťsto rokov, na umiestnenie v nich sa čaká v dlhom poradovníku.

„Návštevníci chcú predovšetkým vidieť, ako tu ľudia dnes žijú,“ rozhovorila sa sprievodkyňa. „Preto sme pripravili ukážkový byt o šesťdesiatich dvoch metroch štvorcových, ktorý si môžete prezrieť. Domy majú malú záhradku. Návštevníci si môžu predstaviť, ako by sa im tu bývalo. Môžu si navštíviť byt, posedieť v záhradke a prežívať pocity obyvateľov štvrte.“

Ďalší byt upravený pre účely múzea a predstavuje bytový štandard pred modernizáciou.

Do každého bytu je samostatný vchod z ulice. Zvonček z ulice je stále pôvodný, mechanický, pričom každá rukoväť má iný tvar, aby si návštevník nepomýlil vchod. To je pamiatka na dlhé stáročia, keď sa v noci na uliciach nesvietilo.

Netreba urobiť myšlienkové salto mortale, aby sme tieto byty vnímali ako horizontálne paneláky. Len z materiálov a s architektúrou ľudskejších rozmerov, za cenu sotva vyššiu, než za akú sa u nás stavali paneláky. K tomu, aby sme mohli mať podobné bývanie aj my, museli by komunisti povoliť malé pružné, súkromné stavebné firmy a zabezpečiť dobrý trh so stavebnými materiálmi. To sa priečilo myšlienke totálneho znárodnenia a centrálneho plánovania, uprednostňujúceho veľké poštátnené firmy, ktorým výstavba betónových panelákov vyhovovala najviac. Umožňovala rýchlo vykazovať veľké objemy prác. Pokiaľ ide o dostupnosť stavebných materiálov, o tom by vedeli rozprávať všetci tí, čo si za totality budovali vlastný rodinný domček, alebo chceli okachličkovať panelákovú kúpeľňu so stenami z umakartu. Bez nie celkom legálnych ťahov to nešlo.

V našich polstoročia starých i novších panelákoch ľudia bývajú z núdze. Päťstoročná sociálna štvrť Fuggerei v Augsburgu je pod pamiatkovou ochranou. V týchto domčekoch budú ľudia nachádzať príjemné prostredie aj budúcich storočiach. Takéto bývanie, aj rozmanitejšie, sme mohli mať aj my, namiesto panelákov dominujúcich naše mestá. Ľudia u nás boli ochotní, a aj schopní si priplatiť, aby mali domček s vlastným vchodom od ulice a dvorčekom za domom pre každý vchod i rodinu. Jakub Fugger to pochopil už pred päťsto rokmi. Naši predprevratoví stavbári v kazajke komunistickej ideológie, žiaľ, takéto možnosti nemali.

A tak keď hovoríme o potrebe výstavby náhradných nájomných bytov, alebo sociálnych bytov, berme si príklad trebárs aj z tohto projektu. Máme na viac než Augsburčania pred päťsto rokmi. Len nech to nie sú opäť králik..., pardon, paneláky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?