Vleklý spor so Sociálnou poisťovňou

Autor: Štefan Vrátny | 1.8.2016 o 13:36 | Karma článku: 8,59 | Prečítané:  1104x

Odskočil som do Sociálnej poisťovne. Podľa výmeru, čo som pred nedávnom dostal, mi medziročne zvýšili odvody zo sto štyridsať na dvestodvanásť eur mesačne a to sa mi zdalo byť pľuhavo veľa.

„To sa vypočítava z daňového základu. Vy ste mali minulý rok...“ s úľubou povedala dievčina za pultom sumu. Neviem či sa tešila, že toľko zarábam, alebo že toľko odvádzam jej organizácii. Skôr to druhé.

„Len odvody mi narástli neúmerne k príjmom. Keby ste to ešte raz skontrolovali,“ nedal som sa.

Dievčina sa chvíľu pozerala do počítača.

„Na Ústredí zabudli, že vy ste už dôchodca a že nemusíte platiť poistné na invalidné poistenie,“ poznamenala a chopila sa iniciatívy. „Hneď vám napíšem správnu sumu,“ a začala písať čosi ceruzou na výmer, čo som dostal z jej Ústredia. Pardon, aj môjho, nie veľmi chceného Ústredia. To, že mi na Ústredí pravidelne, každý rok ‚zabudnú‘ odčítať túto sumu z výmeru platieb do dôchodkového poistenia, robia zámerne. Ja im to pravidelne nezabúdam pripomenúť. Tiež zámerne. Kým v počítačoch a drahých programoch v nich, nezohľadnia aj pracujúcich dôchodcov. Zaslúžia si to, dovolím si byť namýšľavý v systéme, kde sa od občana očakáva správanie myšičky. (Dúfam, že som sa prvé roky po nástupe na dôchodok nepozabudol. Teraz je počítačový švindeľ z tých čias už asi premlčaný.)

„Prosím, perom,“ prerušil som dievčinu sklonenú nad mojim výmerom a ona hneď súhlasila. Sumu prepísala perom.

„Ešte podpis a pečiatku, prosím,“ trval som na svojom. Zrejme bol som v jej očiach zvláštny patrón, ale taký som chcel byť. Výsledná suma odvodov klesla na čosi vyše stosedemdesiat eur.

„Prosím, ja už pracujem takmer osem rokov ako dôchodca. Nemám nárok na valorizáciu základu dôchodku?“ opýtal som sa ešte.

„Tak to musíte k tomu okienku. Tam majú na starosti výplaty dôchodkov. Ja som tu za výber poistného.“

Používala zdvorilejší prístup, ako ja, hoci hlas sme ani jeden nezvyšovali, ani nezrýchľovali. Ani nervozitu nebolo cítiť v ovzduší.

Presunul som sa o niekoľko metrov ďalej. Žena za pultom nemala čo robiť. Má na starosti výplaty, tak načo aj. Dievčina na výbere poistného mala rad. Pri nej sa muselo čakať. Booože, aké teľce vieme byť my, občania!

„Už ôsmy rok platím odvody. Nemám nárok na valorizáciu základu dôchodku?“ zopakoval som otázku. Pri predchádzajúcom okienku sa nad jej formuláciou pracovníčka, dúfam znalá vecí, nepozastavila, tak asi bola správne zoštylizovaná.

„Tento rok sme vám predsa zvyšovali dôchodok,“ dostávalo sa mi sebavedomé až autoritatívne vysvetlenie. „Tak tu to máme,“ obrátila sa do počítača. „Minulý rok ste dostali zvýšené o tri eurá....“ a ako dokončovala centy jej hlas skrotol. Asi si sama uvedomovala, že tie tri eurá aj čosi, sú podhodnotené voči sumám, ktorú platím jej organizácii.

„K dnešnému dňu na zvýšenie dôchodku za posledných osem rokov, čo pracujem ako dôchodca, som vás zálohoval na takmer päťdesiat rokov dopredu. Mne vaša politika zaváňa úžerou. A to si ešte vaši predstavitelia dovoľujú robiť narážky, že my, živnostníci, do systému prispievame málo...“

Pritvrdil som slovník, ale hlas mi zostal pokojný, pokiaľ to môžem posúdiť. Dodatočne ma napadlo, že som mal použiť elegantný zvrat právnikov: Vaše konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu úžery.

„Nedajbože, aby som sa stodvadsať rokov nedožil. Lebo zvyšok zálohy, čo nevyčerpám, si ponecháte ako konfiškát.“

Nabral som dych.

„Za komunistov by som si mohol vybrať medzi piatimi alebo desiatimi rokmi najlepšími z hľadiska príjmov. Keby ten systém zostal, tak by som sa zariadil ináč... Meníte pravidlá v strede hry. To sa nerobí!“

 „Ten systém, čo spomínate, prestal platiť v dvetisíc treťom. Odvtedy berieme do úvahy všetky odpracované roky. Teda nie my. Nám to tu škoda hovoríte. My sme tu iba výkonné pracovníčky. Rozhodnutia sa robia na Ústredí. Tam by ste sa mali obrátiť. Alebo na parlament. Tam schvaľujú zákony...“

V uvedenom roku mi chýbalo do dôchodku práve päť rokov, teda tých, keď som si mohol podľa starého systému veci zariadiť ináč.

„Obrátiť s čím? Samopalom? Čo sledujem diskusiu o dôchodkovom systéme, reči sú už zbytočné.“

Napadlo ma, že s tým samopalom som to prehnal. Úplne mimo rámca mojich postojov. Ale na druhej strany, keby sa nad tým v dnešnú teroristickú dobu so zvýšenou bdelosťou a ostražitosťou pozastavili strážcovia verejného poriadku, aspoň by som urýchlil konanie na súde proti Sociálnej poisťovni, na ktoré už čakám od januára. Jedná sa o občiansko-právny spor a vraj môže potrvať aj rok, kým stanovia termín konania. A ja som si povedal, že chcem byť protivný hneď.

Pomerne mladá žena za pultom, s ktorou som hovoril, je obeťou toho istého systému. Len ona to ešte nevie. Iba platí do dôchodkového poistenia. Ja tým, že platím ako živnostník, a poberám ako dôchodca, poznám na vlastnej koži dopad politiky jej organizácie, z ktorej sama raz bude znechutenejšia než ja. Je pomerne mladá, k tomuto poznaniu dozreje až časom.

Posedel som si pred kaviarňou obďaleč, v horúci letný deň v tieni pred slnkom, ale aj pachmi mesta a jeho úradov. Prečítal som kapitolu knihy o tvorivom písaní. Čas uteká a ja chcem ešte niečo dosiahnuť za takmer päťdesiat rokov, na ktoré si Sociálna poisťovňa zálohovala valorizáciu môjho dôchodku. Z trucu sa sto dvadsiatky dožijem. Nech nemá po mne čo konfiškovať. Azda sa občania dovtedy spamätajú, prestanú voliť komunistických pohrobkov, a mne sa prestane navyšovať odvádzaná záloha na valorizáciu dôchodku. Nech ma do krematória odvezú s pokojným svedomím naplneného životného poslania.

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?