reklama

Ešte niečo o sociálnom štáte

Začnem svoj príspevok exkurzom do prednovembrových čias. V čom komunisti boli skutočne dobrí, bolo vymáhanie daní a odvodov. Tých dve-tri tisíc korún, ktoré sa priemernému pracujúcemu občanovi dostalo na výplatnú pásku, predstavovalo iba zlomok hodnoty, ktorú skutočne vytvoril.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

Zbytok mu zhltol štátny moloch, aby sa potom prerozdelil na vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť štátu, na štátny aparát, na rôzne oblasti, na ktorých sa v komunistickej propagande veľmi zakladalo, ako zdravotníctvo, školstvo, kultúra, dôchodkové zabezpečenie a ďalšie štátom riadené a financované projekty, ktoré ma v tomto momente nenapadajú a ktoré sa označovali pod eufemistickým názvom ako „výdobytky socializmu." Všetko bolo zoštátnené, dokonca aj živnosti zakázané, všetko pod prísnou kontrolou štátneho aparátu, čím sa možnosť daňových únikov takmer vylúčila. Zdôrazňujem „takmer", lebo šedá ekonomika existovala aj vtedy, len sa jej hovorilo „fušky" na stavbách súkromných domov, chát, opravách televízorov, áut, avšak predstavovali iba malý zlomok celkovej hodnoty vytvorenej hospodárstvom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo najviac pomáhalo komunistom pri takto zdokonalenom výbere daní a odvodov bol ostnatý drôt na hraniciach. V dnešnej dobe s otvorenými hranicami, by pri takomto zdaňovaní veľká časť aktívneho obyvateľstva jednoducho odišla a podobne by sa zachovali aj podniky. Vlasť by si ponechali iba na občasné dovolenkové návštevy. Alebo ani tie nie, ak by sa naplnila litera dobového vtipu o tom, ako posledný odchádzajúci cez hranice vypol za sebou svetlo.

Sociálny štát je totižto veľmi drahou záležitosťou a náklady na jeho budovanie a udržiavanie musia znášať predovšetkým podniky a mladšie generácie ekonomicky aktívnych občanov. Že podniky sa nebudú zakladať preto, aby podporovali vládny program sociálneho štátu, o tom netreba hovoriť. Usádzajú sa u nás i inde predovšetkým preto, aby si zarobili a ak sa im takáto možnosť bude obmedzovať, pôjdu niekam inam, kde sa budú cítiť menej zdierané. Ani mladí ľudia tu nebudú zostávať kvôli vízii, že raz, povedzme za päťdesiat rokov, bude na ich potreby pracovať nová generácia, teraz možno ešte ani nenarodená, poprípade vo veku neplnoletosti. Keby som bol napríklad čerstvým absolventom univerzity, určite by som takýmto prísľubom neveril. Nehovoriac o ich nemravnosti, veď sú na úkor generácií, ktoré sa ešte nenarodili, prípadne sú príliš mladé na to, aby sa mohli ohradiť. A to nie som si istý, či sa takéto zaväzovanie nenarodených, či neplnoletých na dlhé desaťročia dopredu neprieči základným princípom demokracie, občianskej spoločnosti a právneho štátu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Štát má prvoradú povinnosť zabezpečiť dôstojný život tým, ktorí sa v minulosti kvôli „výdobytkom" socializmu, pretrvávajúcim v tej, či onej forme prakticky do dnešných dní, nemali ako zabezpečiť na starobu. Za prácu, ktorú odvádzali v predchádzajúcich desaťročiach si to určite zaslúžia. A štát má ešte prvoradejšiu povinnosť zdôrazňovať mladým generáciám, aby preberali na seba zodpovednosť za svoje vzdelávanie, zdravie, rodinné potreby a aby pamätali na svoju starobu, aj keď teraz ešte pre nich možno neskutočne vzdialenú a vytvárať im k tomu priestor, napríklad znižovaním daní a odvodov a pomocou pri hľadaní čo najpestrejšej palety pilierov zabezpečenia. Znižovaním daní aj odvodov sa zároveň staneme atraktívnejšou krajinou pre investorov ochotným zamerať na nás svoje investičné projekty, zvyšovať tak zamestnanosť, úroveň blahobytu a v konečnom dôsledku znižovať potrebu sociálnych zásahov štátu. Inde to už očividne tak robia, lebo v medzinárodných rebríčkoch atraktívnosti nášho investičného prostredia sme v posledných rokoch pomaly, ale isto upadali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zámerne som tento príspevok začal exkurzom do prednovembrových čias. Členovia dnešného ľavicového vedenia nášho štátu stále svoje argumenty zakladajú na tom, čo sa ešte ako členovia komunistickej strany naučili na VUMLi, teda Večernej univerzite marxizmu-leninizmu. Nestačilo to vtedy a už vôbec nie v dnešnej dobe.

Štefan Vrátny

Štefan Vrátny

Bloger 
  • Počet článkov:  288
  •  | 
  • Páči sa:  291x

V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík:  Inde v EurópeÁziaNepriateľská osobaBritské ostrovyOsudyU nás na SlovenskuU susedovUSA, KanadaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu