reklama

Čo nám priniesla „Nežná“

Blíži sa výročie zbavenia sa komunistickej diktatúry a stále sa objavujú, dokonca aj na blogoch.sme, poznámky typu "štatistické údaje potvrdzujú, že až teraz sa dostávame v priemere na pôvodnú hranicu indexovanej priemernej životnej úrovne." Vnímam to ako nostalgický povzdych za komunizmom, ktorý nám uniká a uniká a ja len pridávam, že našťastie a našťastie, a dúfam, že do nenávratna a nenávratna.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (173)

Argumentom o tom, ako u nás poklesla životná úroveň od čias „radostného budovania reálneho socializmu pod múdrym vedením komunistickej strany" som nikdy dobre neporozumel, aj keď ich počúvam už 21 rokov. (Komunisti sa radi častovali vzletnými prívlastkami. Mohli, pokiaľ im chrbtice podporovali sovietske tanky. Už len to, že tieto reči nemusím počúvať na povinných verejných straníckych schôdzkach a zhromaždeniach, považujem za masívny kvalitatívny skok vpred v kvalite života). Nebudem porovnávať mzdy a platy vtedy a teraz, ani ceny, či hrubý domáci produkt, lebo o tom, že takéto porovnávania vedia byť zavádzajúce, sa už popísalo veľa. Pôjdem radšej priamo k niektorým reáliám každodenného života.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Od 17. novembra 1989 u nás nik nehladoval. Lekári nás priebežne varujú, že jeme až príliš veľa a sortiment potravín, ktorý sa u nás hneď po novembri 1989 nebývalo rozšíril, nezdravo rozšafné stravovacie návyky len podporuje. To, že ako vegetarián nemusím stáť v rade hoci len na mrkvu, je pre mňa jedným z najvýznamnejších výdobytkov nežnej revolúcie. Stále si pamätám, akými fintami som musel preklenovať obdobie od februára do júna, keď stará zelenina už nebola a nová ešte nebola. Nepôjdem do podrobností, lebo príbehy s tým spojené si zasluhujú samostatný seriál článkov. Stačilo povoliť drobné podnikanie a zrušiť potupné označenie „kulak" či „reakčný živel" pre tých, ktorí chcú vyprodukovať niečo naviac zo svojich záhrad a záhumienkov. Dosť na tom, už ani úbohá Maruška vyhnaná zlou macochou nemusí do mrazivého zimného lesa, aby u dvanástich mesiačikov zháňala jahody. V obchodoch ich dostať aj v decembri.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Pokiaľ ide o oblečenie, pamätám si na šeď socialistickej konfekcie v našich uliciach. Aj v tejto základnej potrebe sa život hneď po „nežnej" spestril, lebo zrazu bolo uvoľnené zásobovanie rôznorodejším oblečením z domácich zdrojov, ale i zo zahraničia. Stále síce dominujú uniformované rifle, ale aj tie možno bežne dostať dokonca bez tuzexových poukážok (používali sa na nákup v špeciálnych obchodoch pre lepšie situovaných spoluobčanov, ktorí mali prístup k Západným menám, napr. od príbuzných, ktorí emigrovali a tak zradili socialistickú vlasť) a bez nebezpečenstva, že vám ich na hraniciach, napríklad s lepšie zásobovaným Maďarskom, bdelá colná kontrola ochrancov socialistickej morálky zhabe, potom ako vás ešte donaha vyzlečie. Vyblýskané zadky tesilových nohavíc sa už na našich uliciach neobjavujú, čo beriem ako ďalší dôkaz, že oblečenie našich ľudí sa hneď zlepšilo a stačilo k tomu len uvoľnenie komunistickej kazajky po 1989.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Tretia životne dôležitá oblasť je bývanie. Za posledných 20 rokov dokonca aj paneláky, po ich sprivatizovaní, ponúkajú útulnejšie bývanie, lebo ich majitelia sú do nich ochotní investovať. Staré historické, vekom a nedbanlivosťou sa rozpadávajúce domy, prevzali po reštitúciách do svojich rúk starostlivejší majitelia, ktorí ich dostali na slušnú európsku úroveň. Kvalita existujúceho bytového fondu sa od čias socializmu podstatne zlepšila a mnoho nových domov/bytov sa postavilo, neviem koľko, na internete to niekde bude, podobne ako to, že počet obyvateľstva u nás už desaťročia viac-menej stagnuje. Bývanie, ako ďalšia životne dôležitá oblasť, sa čo do množstva i kvality podstatne a priebežne v posledných dvoch desaťročiach zlepšovalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Aj v zdravotníctve, nech už naň nadávame akokoľvek, rýchlo nastalo porevolučné zlepšenie, keď sme napríklad konečne získali voľný prístup k najlepším liekom, aké sú na svetovom trhu. Síce musíme na ne doplácať, ale dôležité je, že vôbec sú. Nielen lacné lieky zo socialistického tábora - lacné nielen cenou, ale aj kvalitou - ktoré sme, podľa komunistickej propagandy, vraj mali „zadarmo". Ak sa niekomu pred štvrťstoročím podarilo vybaviť výjazdnú doložku do pasu, ktorá umožňovala vycestovanie do kapitalistického zahraničia, jednou z jeho morálnych povinností sa považovalo priniesť účinné lieky pre svojich príbuzných a známych a riskovať pritom zápis do kádrových materiálov za takto vyjadrenú nedôveru voči nášmu socialistickému zdravotníctvu. Dnes najlepšie lieky dostať bežne u nás, aj bez vycestovania, v hociktorej lekárni.

 Podobne sa situácia za posledných 21 rokov rýchlo zlepšovala aj v iných oblastiach. Už nemusíme so závistlivým povzdychom čumieť na tých, čo prichádzajú zo štátov na západ od našich (bývalých československých) hraníc. Autá na našich cestách sú dávno porovnateľné s tými, čo vidíme hoci len tu, za hranicami s Rakúskom. A keď sa niekto rozhodne stráviť dovolenku na „MALTE", môže to znamenať letné miešanie malty na rozostavenej chate, ako sa dovolenka bežne trávila pred revolúciou, ale práve tak aj pobyt na skutočnej Malte tam kdesi v Stredozemnom mori, ktorá kedysi, okrem pár privilegovaných s požehnaním od štátostrany a eštebákov, bola pre bežného občana absolútne nedostupná dovolenková destinácia. Aj k tomu stačilo len trochu porevolučného pootvorenia hraníc.

 Samozrejme máme aj sociálne najzraniteľnejších. Tu spomeniem dôchodcov. Niektorí z nich sa dokázali prispôsobiť ponovembrovým zmenám a hneď začali využívať a využívajú všetky výhody slobôd, ktoré nám nová doba priniesla. Máme však aj takých, pre ktorých prišiel november 1989 príliš neskoro (alebo ktorí by zostali neprispôsobiví nech sa deje čo sa deje). Dôchodcovský vtip, ktorý sa pred 30 rokmi hovoril po celej bývalej Československej socialistickej republike, vlastne ani vtipom nebol, lebo odrážal tvrdú realitu socialistického penzistu:

 Dôchodca ráno vstane, dá si raňajky, šálku dvojkorunového mlieka a dva rožky, na obed, keďže u nás je tradícia výdatných obedov, si dá dokonca až tri rožky a držkovú polievku a večer, keďže na noc nie je dobré veľa jesť, si dá jeden rožok a jablko, mrkvu alebo hocičo iné, čo si dokázal vystáť v obchode. Cena tohto všetkého sa prenásobí počtom dní v mesiaci, pripočíta sa k tomu združené inkaso, teda platby súvisiace s bytom (nájomné, voda, stočné, elektrina, plyn a pod.) a odpočíta sa od priemerného socialistického dôchodku. Penzistovi na radostné užívanie staroby zostalo 27 korún a 50 halierov československých. Kvintesencia celého vtipu spočívala v tom, že lepšie umrieť pri milovaní na infarkt, ako v domove dôchodcov spomínať na pracovné úspechy.

 Veru nechápem povzdychy o tom, že "štatistické údaje potvrdzujú, že až teraz sa dostávame v priemere na pôvodnú hranicu indexovanej priemernej životnej úrovne." To štrnganie kľúčmi v novembri 1989 stálo za to a hneď začalo prinášať svoje ovocie. „Nežná" revolúcia priniesla sklamanie tým, ktorí mali nereálne očakávania. Ale to je predovšetkým problém očakávaní a nie zmien, ktoré sme za posledné 21 rokov zažívali.

Štefan Vrátny

Štefan Vrátny

Bloger 
  • Počet článkov:  288
  •  | 
  • Páči sa:  291x

V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík:  Inde v EurópeÁziaNepriateľská osobaBritské ostrovyOsudyU nás na SlovenskuU susedovUSA, KanadaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu