Vegetariánske odrobinky

Autor: Štefan Vrátny | 11.12.2010 o 8:24 | Karma článku: 6,83 | Prečítané:  1292x

„Zaujímavé, že si sa stal vegetariánom. Ja vlastne ani neviem poriadne, čo to znamená. Vraj si preto menej agresívny. To od toho, že si nedávaš spolu s mäsom riadnu dávku zvieracieho adrenalínu a nedráždiš si žlč."

Takto nejako začal so svojou úvahou a pokračoval:

„Ale zato mám tri spomienky na vegetariánov, či zážitky s nimi. Možno viac, len momentálne ma nič iné nenapadá. Však z vegetariánstva sa stáva akoby módny hit alebo neformálna sekta.

Tá prvá spomienka patrí môjmu učiteľovi z hotelovej školy. Trochu vetroplach, ale mali sme ho radi pre neortodoxné nápady, ktorými obohacoval svoje hodiny. Hodne sme sa pri ňom nasmiali a aj k zamysleniu nás nútil. Ako keď nám, ani neviem z akého popudu, vysvetľoval ohromné výhody vegetariánstva jednoduchým prirovnaním. „Dajte do jednej miestnosti mäso, do druhej jablká a po týždni sa choďte pozrieť, ako obidve kopy vyzerajú," tak nejako uviedol svoju úvahu o alternatívnom stravovaní. „Prečo by sme odkladali mäso na týždeň, my ho radšej zjeme hneď," protestovali sme jeden cez druhého, ale zabodoval zas. Však vidíš, že dodnes sa naňho pamätám.

Tá druhá spomienka sa viaže na jednu z výrobných brigád, tiež zo školských čias. Praxoval som vo verejnej jedálni, robili sme všetko možné, len aby sme čo najlepšie spoznali, čo všetko obnáša udržať brucho stravníkov spokojné. Mali sme tam aj jednu staršiu kolegyňu, čašníčku, trošku zádumčivú povahu, mäso nejedávala, neviem čo ju to napadlo, a len si pýtala miesto porcie mäsa trochu viac zemiakov, knedlí, alebo čohokoľvek iného nemäsového, čo práve bolo na jedálničku.

Mali sme kuchára, taký vtipkár, ale potrpel si  na tom, že je šéf. Netešilo ho, keď mu niekto komplikoval život, hlavne keď to nebol ani zákazník, ani vyšší nadriadený, ale len radový pracovník reštaurácie. Tam vzťahy fungovali ako v armáde. Kuchár ti bol na úrovni veliteľa roty. A ten jej dal na tanier kus mäsa a zakryl zemiakmi. Čašníčka v polovici jedla prišla na trik, najprv sa veľmi zarazila, utiahla sa do kúta a potom na nás všetkých niekoľko týždňov zazerala. Nič inšie ju nenapadlo, len že sa jednalo o kolektívne sprisahanie proti nej. V skutočnosti to bol iba akt individuálneho terorizmu zo strany kuchára, ktorým ju chcel primäť k tomu, aby nevyčnievala. Nepodarilo sa nám jej to nijakovsky vyhovoriť, že ostatným iba krivdí.

Nuž a tretia príhoda je zo zahraničia. To už som učil a šiel som študentom našej školy vybavovať prax. Môj zahraničný partner, ktorý mal neskôr prevziať zodpovednosť nad našimi študentmi, sa so mnou raz vybral na večeru. Pozýval on, jednak sa patrilo, keď som bol u neho na návšteve, hoci aj služobne, okrem toho však poznal naše pomery a vedel, že na cestách v zahraničí sa naši ľudia nijakovsky nemali z čoho rozhadzovať. Ako vegetarián ma vodil iba po vegetariánskych reštauráciách. Nie že by som sa umáral rozkošou, ale na žiaden protest som sa nezmohol. Však všetko, čo objednával, bolo chutné. Len ja som to mäso mlčky, bez náznakov nevďačnosti, postrádal. Však darovanému koňovi sa na zuby nedíva, napadlo ma v duchu. A hostiteľ? Ten si to vysvetľoval veľmi zoširoka. Veru moji študenti po návrate z prázdninovej praxe mi uštedrili veľa kritických slov. Ich hostiteľ, teda ten istý, ktorý sprevádzal mňa, ich zase vodil len po vegetariánskych reštauráciách, povzbudený mojím príkladom. Videl vo mne človeka, ktorému takáto zmena stravovania padla dobre a vzťahoval to aj na mojich študentov. Tí však, samozrejme, nadšení neboli. Ba úprimne povedané, ani mne jeho pohostenie nepadlo dobre, len ja som nemal síl ho vyviesť z omylu.

Vlastne i ja som sa načas pod takýmito vplyvmi stal vegetariánom. Vždy pri fasovaní jedla sa vytvoril okolo mňa hlúčik kolegov. Ako psíky čakali, že práve im sa ujde z môjho taniera vytúžený kus mäsa. A veru ho začas aj dostávali. Až sa mi všetko zunovalo. Radšej tým psíkom budem ja, povedal som si. Bez mäsa som sa stále cítil byť hladný."

Vegetarián si veru užije aj takéto rozhovory.

 

September 1990

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Gröhling je zrelý na demisiu

V Hirošime otvorili školy dva mesiace po naozajstnej atómovke.


Už ste čítali?