Trošku o Moslimoch v Pakistane

Autor: Štefan Vrátny | 5.8.2011 o 19:59 | Karma článku: 9,34 | Prečítané:  2019x

Listujem v mojich poznámkach z cestovania po Ázii a hovorím si, že veru som si ich mohol robiť lepšie. Zbytočne veľa pozornosti som venoval faktografickým informáciám, ktoré často už v čase, keď som si ich poznačil, boli zastarané a tie, ktoré majú trvalú hodnotu, sú voľne dostupné na internete. Radšej keby som si viac všímal rôzne situácie, okolnosti, vzťahy, náladu a aktérov, lebo tie boli jedinečné, nikdy viac sa nezopakujú a pritom som si ich nie vždy poznačil a teda už sa k nim vrátiť nemôžem.

Na prechádzke po meste Hyderabad mi začas robil sprievodcu chlapík, skôr starší ako mladší, ktorý sa vydával za znalca moslimskej náboženskej filozofie. V meste robil výskum akýchsi materiálov a presvedčoval ma, že kdesi v Novom Zákone sú zmienky o tom, že po Kristovi má prísť ešte jeden prorok a tým mal byť Mohamed. Zdvorilo som ho počúval, lebo som sa necítil byť odborníkom na tému, ktorú rozvíjal. Okrem toho som obával, že sa z nevedomosti nevhodne vyjadrím a  dráždiť ho, nepovažoval som za primerané okolnostiam.

Hyderabad-.jpg

„V Novom Zákone je zmienka o tom, že po Ježišovi Kristovi príde ďalší prorok. Veru je to tam. Takže už vtedy predvídali príchod Mohameda..." neustále opakoval to isté s rôznym slovosledom.

Pred jeho zanietenosťou som cítil takmer čosi ako bázeň, aj keď k jeho tvrdeniu som nijaké stanovisko pred ním nezaujímal. Určite si dokáže nájsť kompetentnejšie zdroje pre svoj výskum, ako som ja. Spolu sme navštívili malé múzeum v pevnosti v strede mesta, ako i skvostne hrobky rodín Kalhore a Talpur, ktoré tu vládli v 18. a 19. storočí.

Hyderabad.Talpur-.jpg

Bez neho som sa potom pobral k ďalšej pevnosti. Bola malá, úplne z blata a tam ma oslovil asi 18-ročný študák. Pridal sa ku mne s tým, že budem to mať zaujímavejšie, keď si budem vymieňať myšlienky s ním a nie iba sám so sebou. Tuším chcel si pokonverzovať po anglicky, niečo nové sa dozvedieť a možno sa aj zahrať na misionára. Bol horlivý, po anglicky hovoril slušne a občas ma poučoval. Vraj peňaženky, ako moja na kľúče a mince, nosia iba dievčatá a že v Pakistane sa obeduje o druhej poobede a nie, ako som to robil ja, čo v ten deň zhodou okolnosti bolo o jedenástej. Snažil som sa mu naznačiť, že praktičnosť pri cestovaní a v živote vôbec, je vhodnejšia, než viazanie sa kadejakými železnými pravidlami. Veľmi ma nechápal, čo som od neho ani neočakával. Potom som sa iba odmlčal a on ma dosť zmätený opustil. Asi si myslel, že som zase jeden z tých nemožných cudzincov. Potom mi aj bolo ľúto, že som či už s týmto mládencom alebo predchádzajúcim učencom nevydržal dlhšie. Veru ten mládenec mal pravdu, že rozprávať sa s nimi bolo príjemnejšie, než so sebou samým.

Hyderabad.Talpur.detail-.jpg

Nocoval som v meste Thatta, ktoré som si na druhý deň prehliadol. Má peknú mešitu mogulského šaha Shahjahana s 93 kopulami rôznej veľkosti. Celá stavba pôsobí dosť moderne. Na strechách okolitých domov je množstvo vetrákov tvaru komína, ktorým v letných horúčavách sú schladzované miestnosti. Za mestom je pahorok Makli s vraj najväčším moslimským cintorínom na svete. Má 6 štvorcových míľ a vraj vyše 600 tisíc hrobov. Niektoré hrobky sú veľmi skvostné hoci hodne schátrané. Najstaršie sú zo 14. storočia.

Thatta-.jpg

Som zaťažený na históriu, čo sa prejavovalo aj v mojom cestovateľskom programe. Občas by pri mojich návštevách vykopávok za mnou pobehávali dedinskí šarvanci a dokonca by som vzbudil záujem i u dospelých. Neviem, či sa mám tešiť z toho, že tak pomáham vyvolávať ich záujem o vlastné dejiny. Totižto zdá sa mi, že to vedie i k pľundrovaniu pamiatok. Na viacerých miestach sa ku mne priblížili sedliaci predávajúci údajne starobylé sošky, mince a iné predmety. Azda by bolo lepšie, keby to všetko zostalo pod zemou, pokiaľ nebudú mať ich odborné ústavy nadostač zdrojov k riadnemu spracovaniu a opatere.

Thatta.cintorin-.jpg

Vo štvrtok, predvečer moslimského sviatočného dňa, ktorým je každý piatok namiesto, židovskej soboty, či kresťanskej nedele, ma v meste Peshawar niekoľkí študenti pozvali do mešity k modlitbám. Zase som šiel cez proces obradného potriasania rúk i mužného objímania. Práve mal kázeň veriaci laik. Dvaja prísediaci (sedeli sme na zemi), sa mi predstavili ako profesori z tamojšej univerzity a ponúkli sa za tlmočníkov. Jeden z nich mi i horlivo vysvetľoval princípy Islamu. Z jeho rozprávania mi vyplynulo, že kresťanská „vôľa Božia," či budhistická „stredná cesta Dharma" sa v podstate nelíšia od „vôle Alaha," aj keď Moslimom to tretie vychádzalo stále ako najsprávnejšie. Dokonca i podobenstvá týchto rôznych smerov sa podobajú, hoci tu by zdôrazňovali prípady, keď vojvodcovia vyhrali vojny vďaka tomu, že sledovali správnu, teda Alahovu cestu. S bojovým duchom a zbraňami, ktoré som hoci len ako povrchný pútnik okolo seba videl, by sa moslimskí kazatelia mali takýmto príkladom vyhýbať. Najčastejšie však poukazovali na škodlivosť chamtivosti. To je u nich asi najčastejší priestupok.

V mešite bolo i mnoho vidiečanov, ktorí tam na slamou pokrytej dlážke zostali nocovať. Pre nich sa varilo a ja som sa s nimi tiež navečeral. Niet boha nad Boha a Mohameda jeho proroka (pokoj s ním).

Nasledujúce ráno prinieslo dozvuky k mojej večernej návšteve mešity. Stretol som na ulici jedného z pravoverných. Bol rodeným kazateľom. Spoznal ma a pozval na čaj. Hovoril dobre po anglicky, ale snažil sa byť zrozumiteľný aj živou gestikuláciou. Zase sa postavil proti chamtivosti. Porozprával mi starú perzskú historku o kráľovi, ktorí sa chodil dívať na svoje poklady pri mesačnom svite, až ho tam raz jeden z ministrov omylom zamkol. Kráľ od hladu a vyčerpania umrel, ani všetky jeho drahokamy mu nedokázali pomôcť.

Lahore.Hyderabad-.jpg

Prečítal mi z novín článok o horskej dedinke, ktorá sa so zbraňami vzoprela proti rozhodnutiu vlády zaviesť tam dopravu, elektrinu a iný „pokrok," pričom pokrok som dal do úvodzoviek, lebo ináč neviem vyjadriť iróniu i posunky opovrhovania, ktorými môj spoločník toto slovo sprevádzal. Dedinčanov, ako sa dalo očakávať, plne podporoval. Jednoduchý život je vraj bez pokušenia a teda Alahovi najmilší. I jeho žena vraj nikdy v živote nebola v meste, nevidela autá a televízory a preto si zachováva pokojnú myseľ. Však i dieťa je v materinskom tele najšťastnejšie, napriek malému priestoru, šťavám, črevám a hovienkam, ktoré ho obklopujú. Keď sa narodí a vidí lietadlá, autá a iné stránky materiálneho sveta, iba začne špekulovať, chcieť stále viac a viac, čím si nevyhnutne rúti do nešťastia. Môj kazateľ samozrejme zdôrazňoval, že na neho pokušenia sveta nemajú žiaden vplyv, lebo vie, že všetko je iba z blata, pretože blato si Alah vybral ako stavebný materiál pre pokušenie. Zanechal ma s morálnym poučením. Ako si dieťa nevie predstaviť v materinskom tele všetky pokušenia, ktoré ho očakávajú po narodení, tak si my nevieme predstaviť život večný v raji. Avšak môžeme ho dosiahnuť vierou a nasledovaním Koránu.

Príbeh a diapozitívy sú z januára 1975.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza z SaS, pre postoje Sulíka

Mihál nesúhlasí s postojmi Sulíka.


Už ste čítali?