Šuster Sfinga ma naučil obšívať

Autor: Štefan Vrátny | 25.6.2012 o 9:13 | (upravené 25.6.2012 o 11:43) Karma článku: 16,82 | Prečítané:  478x

Poznáte to. Máte obuv, čo vám veľmi vyhovuje a keď sa zrazu začne trhať, nemáte síl ju zahodiť. Stalo sa to aj mne. Moje najpohodlnejšie botasky zrazu začali vykazovať známky opotrebenia a ja som sa vybral s nimi do opravovne obuvi, ktorú som si všimol v podchode veľkej križovatky.

Z obchodného hľadiska zaujímavé prostredie, aj keď poriadne schátralé a takmer prázdne. Ktovie, čo za tou zanedbanosťou tkvie. Stále mi vychádza, že tam by sa o metre štvorcové mali záujemcovia biť. Normálne by si šuster také miesto sotva mohol dovoliť. Ale tam bol a sedel vo svojom kumbále za pultom, s nehybným výrazom v tvári, s rukami zloženými pred sebou. Už dlho musel byť bez práce, keď tak skamenel. Ako Sfinga.

Obzrel som sa po opravovni. Šijací stroj tam bol, takže rýchlemu splneniu mojej požiadavky by nemalo stáť nič v ceste.

„Robíte tu aj opravy?" opýtal som sa po neopätovanom pozdrave.

Hlava šustra Sfingu sa mojim smerom neobrátila, len ústa takmer nebadane vydali zvuk.

„Áno."

Bral som to ako zdvorilý začiatok obchodného vzťahu. Však mohol povedať ‚hej,' alebo dokonca len zahmkať, prípadne ma úplne ignorovať.

„Potrebujem zašiť túto botasku," zdvihol som nohu, na ktorej bolo treba obnoviť asi dva a pol centimetrový steh.

„Nechajte tu a za dva dni si preto príďte," ozval sa šuster Sfinga. Hlava sa nepohla, iba ústa sa mierne zachveli potom, ako sa oči skĺzli smerom k nešťastnej botaske.

„Nešlo by to na počkanie? Kvôli dvom minútam sa mi nechce chodiť ešte dvakrát. Nemám tu náhradné topánky. Ešte raz to budem musieť priniesť a potom prísť a zobrať..."

„Nechajte to tu a príďte za dva dni."

Oči zamierené do neurčita sa už nepohli, len spodná pera sa takmer neviditeľne zatriasla.

„Však nemáte nič na práci."

Sfinga mlčala.

„A čo by to stálo?"

Zase nič.

„Tak radšej pôjdem za konkurenciou."

Ani mrdnutie plecom sa mi od šustra Sfingu neušlo. Šuster bol nielen Sfinga, ale aj marketingový magor. Vedel, že mu práca potrvá iba minútu-dve a za to ťažko čo účtovať. Ale ak bude u neho botaska dva dni ležať, potom mu troj- či štvoreurový poplatok prejde skôr.

Ako som vychádzal z podzemia schodmi, už som mal v hlave jasný plán, že si veru botasku obšijem aj sám. Však ihlu a cvernu mám. A skutočne po príchode domov som to za, no, aby som nepreháňal, desať minút, aj mal.

Ďakujem šustrovi Sfingovi, že ma naučil obšívať a dokonca aj skloňovať Sfingu podľa vzoru ‚hrdina'.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?