reklama

Moja belfastská Alma Mater po rokoch

Tohto roku slávim štyridsiate výročie mojej promócie na univerzite v Belfaste a povedal som si, že patrí sa ta po toľkých rokoch znovu pozrieť. Odlietal som ráno z takmer letnej Bratislavy, v Dubline mi pršalo, typické írske počasie, ale na obed som už bol v slnečnom Belfaste.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Najprv som sa motal po autobusovej stanici hľadajúc východ, pri ktorom ma čakala v zaparkovanom aute Pamela, nakoniec sme sa našli a mohli sme vyraziť do ulíc Belfastu. Mesto očividne oživlo, odkedy som sem prišiel krátko pred sovietskou inváziou Československa v auguste 1968, keď mi Pam, moja terajšia hostiteľka, ako pracovníčka študentskej organizácie, zabezpečila v meste prax, ktorú som potom zmenil na dlhodobý študijný pobyt.

Zložil som si veci u nej doma a Pam ma mohla zobrať na výlet do mesta, ponajprv do okolia univerzity. Bol pekný deň a žičil spomienkovým fotkám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Bývali sme v tomto dome," ukazovala mi rozložitý jednoposchodový rodinný dom vedľa areálu študentského mestečka oddeleného od rezidenčnej časti mesta vysokým živým plotom. Všetko sršalo energiou jarného dňa. U nás bolo počasie už skôr letné, tu stále iba jarné. Však Belfast je proti nám hodne na sever a naviac je omývaný studeným morom.

„Museli sme sa odtiaľto odsťahovať, lebo nám tu na ceste parkovali autá študentov a robili hluk. Nás to rušilo. Teraz je ticho, lebo je po skúšobnom období a študenti sú doma, ale cez akademický rok to také nebolo. A tej špiny, čo po sebe vždy zanechali. Dokonca aj cez plot nám tu na ulicu pred dom vyhadzovali prázdne poháre..."

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Stáli sme pri živom plote študentského mestečka, kde som kedysi býval aj ja. Len všetky štyri budovy, na ktoré si pamätám a na ktoré boli svojho času študenti univerzity hrdí, už boli preč, a namiesto nich vyrástli domčeky v radovej zástavbe o troch podlažiach so študentskými ubikáciami. Jedna izba pre jedného študenta spolu so samostatnou kúpeľňou a záchodom a tuším Pam mi potvrdila aj kuchynský kút.

Prešli sme ulicami študentských domov, bolo ich veľa, určite sa tam zmestí aj niekoľko tisíc študentov.

„Toľký prepych. A študenti si to aj tak nevážia," znel komentár Pam. Mne sa zdali byť tie obývacie jednotky práve akurát pre penzistu ako ja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nezdalo sa mi vysvetlenie Pam, že by staré študentské domovy nezodpovedali novej dobe. Však boli pekné a ja som si ich pamätal ako celkom adekvátne aj na dnešnú dobu. Na Slovensku by boli určite aj teraz luxusom.

„Už zastarali," dohadovala sa. „Keď ich budovali napríklad vôbec ešte nemysleli na tepelnú izoláciu. Energia bola vtedy ešte lacná. Rekonštruovať a zatepľovať, tak to už radšej prebudovať úplne..."

Uznávam, ale zateplenie, ako sa robí u nás na panelákoch, by sa azda dalo vykonať aj tu. Tie výškové stavby potrebovali okolo seba viac priestoru, čo dotváralo parkový charakter ich okolia. Teraz je všetok priestor zastavaný nízkymi domami a prístupovými cestami. Možno pokrok ide týmto smerom. Na internete som si našiel, že ponúkajú priestory aj pre návštevníkov a najbližšie, keď do Belfastu prídem, si tu zabezpečím bývanie. V miestach, kde som počas mojich študentských dní býval. Aj keď už nie v tých istých budovách. V žiadnom prípade nebudem s ďalšou návštevou Belfastu otáľať štyridsať rokov, ako tomu bolo tentoraz. Azda sa mi podarí zmobilizovať ďalšie kontakty zo starých čias a ak ich nájdem zo tri-štyri ochotných sa so mnou porozprávať, pribehnem. Low cost letenku pre takéto účely si môžem, i chcem dožičiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Poprechádzali sme sa aj okolo univerzity, Queen's University of Belfast, Kráľovninej univerzity v Belfaste, aby som bol úplný a oficiálny. Ústredná budova z červených tehál v pseudogotickom slohu je i naďalej veľmi malebná a stále mi pripadá ako srdce malej univerzity, ktorá ju obklopuje, hoci medzičasom narástla a má vyše dvadsať tisíc študentov. Aj niektoré výškové budovy pribudli, ale zdalo sa mi, ako keby aj staršie budovy sa dobre udržiavali. Však sme na Britských ostrovoch a tu sa na uchovanie histórie odjakživa dbalo. Napríklad univerzitné kino, ktoré som rád navštevoval, lebo mával bohatý program klasickej kinematografie, premiestnili z bočnej uličky do jednej z budov v ústrednej univerzitnej časti. Zvonku budovy zostali také, aké boli pred vyše sto rokmi, zato vo vnútri ich museli poriadne prebudovať, lebo vznikol veľký komplex kín zaberajúci plochu niekoľkých jednoposchodových domov a ich dvorov. Nakukol som iba do foyer a veru dali si záležať. Tam sa určite chodí dobre. Aj program premietaných filmov sa mi zdal na slušnej úrovni. Nielen americké a nielen akčné. V univerzitnom prostredí sa očividne uživia aj filmy pre prieberčivejšieho diváka.

Obrázok blogu

Tiež budova Študentskej únie sa mi zdala byť hodne pozmenená. Dovnútra som sa tentoraz nedostal. Na ňu si pamätám hlavne z debatnej spoločnosti, kde sa raz v týždni diskutovalo za a proti na rôzne témy. Napríklad klasika debatných spoločností univerzít Britských ostrovov o tom, kto prispel do blahobytu ľudstva viac, filozofi Marx a Engels, ktorých som mal naštudovaných zo socialistickej vysokej školy, alebo podnikatelia a ľudia činu ako Marks & Spencer, zakladatelia známej obchodnej siete, ktorú už máme aj na Slovensku. Vtedy som bol z toho všetkého zmätený, ale teraz by som sa jednoznačne priklonil na stranu tej druhej, podnikateľskej alternatívy. A potom tie diskusie na tému špecificky severoírsku, ktorá ma miatla ešte viac, aj keď vtedajšia násilná, ba až vražedná časť ma nijako neoslovila. Dnes by som sa hlásil jednoznačne k nenásilnej alternatíve riešenia severoírskych názorových rozdielov. Som rád, že tým smerom ako keby sa uberal vývoj aj priamo na mieste, nie iba v mojich predstavách.

Obrázok blogu

A ešte čosi, kvôli čomu som chodieval do Študentskej únie. Vyzdvihnúť si peniaze. Školné a bývanie s internátnou stravou sa mi hradilo priamo na príslušné účty, tie peniaze som nevidel, a vreckové som dostával tu, od tajomníka únie, proti rozpisu výdavkov, ktoré som za predchádzajúce obdobie mal. Vtedy som tomu nevenoval pozornosť a bral som to ako samozrejmosť, zvyknutý na argumentáciu, že vzdelanie by malo byť zadarmo. Až neskôr mi svitlo, že tie peniaze boli zo zbierky miestnych občanov, predovšetkým československého pôvodu a hlavne podnikateľa, ktorý sa hojne pod krycím menom Kontakt spomína v mojom spise vedenom ŠtB. O tom viac inde.

Obrázok blogu

No a moja celkom posledná skúsenosť so Študentskou úniou Queen's University v Belfaste súvisela s televíznym seriálom Sága rodu Forsytovcou. Seriál mal vyše dvadsať dielov a keď som chcel mať istotu, že ma neprehlasujú na internáte záujemcovia o iný program jediného internátneho televízora, som musel do Študentskej únie, kde mali samostatný televízor a miestnosť pre každý program televízií britských ostrovov. Miestnosť ponúkajúca jednotlivé diely ságy bývala vtedy najnabitejšia. Však ako som sa neskôr dozvedel, aj ulice Československa bývali prázdne, keď bežali jednotlivé diely seriálu. Nakoniec som celý seriál nedosledoval, lebo dve či tri časti pred koncom som odišiel do Spojených štátov, ale tam som si dal záväzok, že si ságu dočítam priamo z románovej série Galsworthyho. Aj v tomto sa doba zmenila. Počítam, že každý študent má vlastný televízor na izbe. V USA v tom čase to už v študentskom prostredí nebola výnimka, v Británii ešte áno. Vlastne je tu aj ďalší výdobytok modernej doby. Ságu rodu Forsytovcov ponúka aj YouTube. Doma na internete sa môžem vrátiť do čias strávených v Študentskej únii Queen's University v Belfaste. Akoby na Wellsovom Stroji času. Televízoru som odolával, do dnešných dní ho nemám, ale bez internetu je život o ničom.

Štefan Vrátny

Štefan Vrátny

Bloger 
  • Počet článkov:  288
  •  | 
  • Páči sa:  291x

V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík:  Inde v EurópeÁziaNepriateľská osobaBritské ostrovyOsudyU nás na SlovenskuU susedovUSA, KanadaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu