reklama

V pražskom Stavovskom divadle

Pražské Stavovské divadlo mi zostane v pamäti predovšetkým ako Tylovo, lebo aj tam som skončil niekoľkokrát počas mojich služobných ciest do Prahy ešte za čias totality. Ako napríklad vtedy, keď som na podnet mojej kontaktnej osoby z Generálneho Riaditeľstva ta šiel na českú klasiku, Stroupežníckeho Našich furiantov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

„Choďte na to, to sa vám bude páčiť," hovorila mi, a tuším som u nej a jej kolegov zabodoval, že som sa snažil stráviť večer kultúrne.

Obrázok blogu

Pražská inscenácia Našich furiantov bola vynikajúca, divadelné prostredie tiež, a keď to nainscenovali podľa pražského vzoru aj v košickom Štátnom divadle, bez váhania som šiel. Keby som nevidel pražskú inscenáciu, povedal by som, že košická bola vynikajúca, takto som ju hodnotil ako veľmi dobrú. Z tej pražskej mi utkvela v pamäti jedna epizóda, ktorá v scenári autora ani režiséra určite nebola a nebol pre ňu dôvod ani v košickej. Práve výdatne pršalo, cez strechu staručkého, schátralého Tylovho divadla prekvapkávala voda na viaceré miesta javiska, ale najviditeľnejšie hercom pred nos, na stôl, počas scény v českej hospode, a tam jednoducho len tvrdohlavo kvapkala a kvapkala, ako keby sme neboli v divadle, ale v jaskyni. Pamätám si na Somra, hlavného z furiantov, ako kládol svoj kožený krígeľ, alebo ako sa tomu hovorilo, tam, kde voda by urobila kalužu, a namiesto toho, aby krígeľ riadne dvíhal k perám a nakláňal ho v snahe o vyvolanie zdania, že upíjal pivo, si to kožené čudo približoval k perám bez zrejmého úsilia o pretvárku pitia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tentoraz som ta šiel večer po konferencii, na javisko už nepršalo, však pred niekoľkými rokmi bolo divadlo dôkladne zrekonštruované do jednoduchej elegancie známej ešte Mozartovi, a na javisku dávali ďalší kus českého dramatického umenia, Čapkovu Vec Makropulos. O žene, ktorej ešte ako šestnásťročnej, dal otec, vtedy alchymista na pražskom dvore cisára Rudolfa II, elixír života, vďaka ktorému sa dožívala tristo rokov. Čapkovo poučenie bolo, že veru taký dlhý život nestojí za to, s čím som sa nestotožnil, lebo kvalita života nezávisí od dĺžky, ale od náplne. V tom sa teda s Čapkom nezhodujem, hoci jeho konkrétne zdôvodnenie si už nepamätám. Pokiaľ by som napríklad vládal pracovať a žiť ako teraz, tak prečo nie. Však čo si môžem krajšie do života predstaviť, ako prácu, ktorá ma baví, účasť na rôznych konferenciách, výlety, divadlá, návštevy. Ani omladnúť nepotrebujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Hovoríš, že hlavnú postavu hrala Soňa Červená? No toto! Však tá herečka má už vyše osemdesiat rokov," dozvedel som sa od hostiteľky na návšteve o deň neskôr.

„Tak potom ani nečudo, že sa tak dobre zžila so svojou postavou. Však jej už do tristovky veľa nechýba," znela moja odpoveď a nastal ďalší moment, keď som si napravil predstavu o hre, ktorá miestami ako keby pôsobila ťažkopádne. Tá herečka, ako som si na internete zistil, už mala osemdesiat sedem.  

Obrázok blogu

Inscenácia bola zvláštna, kostýmy divné, ako keby chceli navodiť atmosféru na dvore pojašeného cisára Rudolfa. Dokonca sa na javisku nechodilo, len trhane skackalo, ako keby sa jednalo o kostrbatý balet sprevádzaný slovom, občas hudbou. Musím si niekde zistiť, či aj Čapek to tak nejako vnímal. Však premiéra hry sa určite uskutočnila pod Čapkovým dohľadom.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ešte čosi ma prekvapilo. Krátko pred začiatkom predstavenia nás český mužský hlas z reproduktorov vyzýval, aby sme si vypli mobily a nerobili žiadne obrazové či zvukové záznamy. Ten príkaz nerobenia obrazových záznamov som bral ako normál a hneď cez prestávku aj porušil, keď som si z prízemia zobral fotku osvetleného interiéru divadla. Prekvapilo ma však, že tú istú výzvu zopakoval iný hlas aj po anglicky.

‚Veď ktorýže cudzinec príde na českú, hoci klasickú činohru,' prebehlo mi v tom momente mysľou.

A potom ďalšie prekvapenie počas hry, keď sa všetky texty premietali v anglických titulkoch na tabuli nad javiskom. Sledoval som tak hru v češtine, tam mi niektoré repliky aj unikali, potom v angličtine, a zistil som, že aj keď mi niečo z môjho vyvýšeného miesta za jedným z oporných stĺpov galérie uniklo, anglická verzia mi to plnohodnotne nahradila. Bol by to zážitok, aj keby som originálu vôbec nerozumel. V Bratislave v činohre s návštevou cudzincov ešte nerátajú a azda by aj mohli. Však urobiť preklad a potom ho premietať nad javiskom, to predsa nemôže podstatne zvyšovať náklady. Na opery cudzinci chodia bežne, navykli by si aj na činohru.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Divadlo, ktoré sa už teda nevolá Tylovo, ale vrátilo sa k pôvodnému menu Stavovské, ma prekvapilo aj svojou cenou. Tu sa tiež ceny zvyšovali, ale nie podľa všeobecných trendov ostatných obchodovateľných položiek.

„Prosím si jeden dobrý lístok, seniorský," požiadal som pokladníka, mimochodom tiež prekvapenie, lebo v divadelných pokladniach zásadne vidím posedávať ženy.

„Seniorské lístky nemáme, ale môžem vám dať tento tu, za dvadsaťpäť korún," a ukázal mi na pláne divadla lístok veľmi z boku.

„Niečo viac v strede nemáte?"

Ukázal mi druhý rad druhej galérie.

„Ale to už bude za tridsať korún. A trošku vám vo výhľade bude zacláňať stĺp."

Vďačne som mu ich zaplatil. V Bratislave ma aj ako seniora lístok stojí niekoľkonásobne viac.  

Obrázok blogu

Keď som vstupoval do priestorov konferenčnej ubytovne, ma vítal vrátnik.

„A jó. Pán Vrátný k nám přišel. Ja jsem taky vrátný."

„Sme menovci svojim spôsobom, len vás za vašu funkciu vrátneho platia. Ja za moje meno Vrátneho nedostávam nič."

„No len nás platia veľmi zle."

Pri vrátnom sa ktosi okrem mňa zastavil a mne sa prestal venovať. Aj by som sa s ním porozprával. Bola už noc a mne sa nechcelo čakať, kým vybaví čokoľvek to bolo. Prišiel mi výťah a ja som sa pobral do spálne.

Súvisiaci článok:

http://vratny.blog.sme.sk/c/230658/Caro-pragocentrizmu.html

Štefan Vrátny

Štefan Vrátny

Bloger 
  • Počet článkov:  288
  •  | 
  • Páči sa:  291x

V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík:  Inde v EurópeÁziaNepriateľská osobaBritské ostrovyOsudyU nás na SlovenskuU susedovUSA, KanadaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu