reklama

Ťažký, preťažký rozhovor v Izraeli

Vypočul som si niečo o diskusiách zo Svetového židovského kongresu, ktorý práve prebiehal v Budapešti a prehrabal sa v poznámkach, ktoré sa mi nahromadili počas mojej návštevy v Izraeli, dal ich dohromady a teraz ich zverejňujem v plnom vedomí, že nimi málokoho uspokojím.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Jeden večer sme šli do mesta s mojou hostiteľkou, vyše osemdesiatročnou paňou, s ktorou sa poznám celé desaťročia ešte z čias, keď bývala na Slovensku, teda dlho predtým, ako sa rozhodla emigrovať k svojej dcérke do Izraela. Práve sa konali oslavy príchodu Mojžiša z hory Sinaj s Tórou. To už bolo potom, ako som svojej hostiteľke a jej dcérke kameň, ktorý som doniesol priniesol z hory Sinaj. Požehnali mi ho a ja som sľúbil, že ho zahrabem pri hrobe manžela/otca na Slovensku. Zároveň som prijal vážne poverenie, aby som od nôh hrobu manžela poslal mojej hostiteľke trochu zeme. Židia majú vo zvyku chodievať na hroby svojich najbližších vždy na nejaké výročie: narodeniny, svadba, úmrtie. Moja hostiteľka na Slovensko už vzhľadom na vek veľmi dochádzať nemôže, ale rabín jej poradil, že nemusí na hrob, stačí, ak si od nôh hrobu zosnulého zoženie trochu zeminy. Takže zahrabem k nohám hrobu skalu z Mojžišovej hory a získanú zeminu zabalím a pošlem do Izraela. To bola čestná úloha, ktorá ma po návrate domov čakala.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dcérke nedalo, aby nesondovala moje názory na židovskú otázku a Izrael.

„Vraj ste podporovateľom Tisa", povedala mi raz pri večeri.

Neviem, kde nabrala ten názor, lebo o Tisovi sa nemám vo zvyku rozprávať. Na druhej svetovej vojne už nič nezmením a nechce sa mi púšťať do emocionálnych diskusií. Lebo u nás bez emócií sa také rozhovory nezaobídu. Jedným či druhým smerom. Raz sa ma na Tisu opýtala aj moja hostiteľka, to ešte bývala na Slovensku, a ja som vyhýbavo odvetil:

„Neviem dosť o tej dobe, aby som sa mohol vyjadriť." Aj som to tak mienil. Nemala to byť iba lacná výhovorka, aby som sa nedostal do trápneho rozhovoru. Podľa všetkého si to vysvetlila ako moju podporu Tisa a tak to podala ďalej. Dcérke som sa ale rozhodol predsa len povedať trochu viac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Mne vadia obaja autonomistickí exponenti predvojnového Slovenska, Hlinka aj Tiso. Hlinka mal vyložene ťažké srdce na Československo. Ako katolícky kňaz nemal rád Čechov pre ich ateizmus a bol presvedčený, že Slováci by sa skôr a lepšie dohodli s Maďarmi na kresťanských princípoch. Dokonca keď sa v Trianone prejednávala mierová zmluva s Maďarskom, šiel do Paríža, za maďarské peniaze, aby nabúral snahy o československú štátnosť. S tým ja nemôžem súhlasiť. Ja som presvedčený, že pre Slovensko bolo Československo tá najlepšia alternatíva z možností, ktoré sa nám do roku 1989 ponúkali. A možno aj trochu dlhšie. Tiso bol v tomto Hlinkovi podobný. Obaja neustále búšili do Čechov a Prahy, ako keby to bol najväčší problém Slovákov a Slovenska. Hlavne po nástupe Hitlera mali preukázať viac rozvážnosti. Takto iba Hitlerovi nahrávali a on to aj v Mníchove poriadne využil, keď presadil rozbitie Československa a podporil tak svoje prípravy na vojnu. Nemyslím, že by Tiso a Hlinka mohli Mníchovu a vojne zabrániť, ale bola ich morálna povinnosť urobiť viac v prospech zachovania Československa. Malo svoje problémy, ale stále to bola oáza demokracie v nacisticky zdivočenom prostredí vtedajšej Strednej Európy. Niet sa čo diviť, že západné mocnosti, bez podpory ktorých by Československo, ani terajšie Slovensko, sotva vzniklo, považovali Československo v čase Mníchova za omyl."

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Dcérka ma počúvala, hoci pochybujem, že pre ňu tieto úvahy boli dôležité. Ju skôr zaujímal môj postoj k tomu, ako sa Slovenský štát zachoval voči Židom. A tak som sa snažil trochu vyhovieť aj jej.

„A pokiaľ ide o Židov, ich likvidácie sa Hlinka už nedožil, ale Tiso nemusel odvádzať nadprácu. Sotva mohol slovenských Židov zachrániť, keď zo susedného Poľska ich uhynulo dva a pól milióna a z Maďarska šesťsto tisíc, ale nahrávať Hitlerovi v tom nemusel. Ostatne kóšer nebolo ani to, ako Slovenský štát napodobňoval Hitlera politikou ‚Česi peši až do Prahy'. Aj keď sa pritom našťastie nezabíjalo..."

Nedostalo sa mi reakcie a možno to moja spoločníčka aj tak prijala. Je to môj laický pohľad na Slovenský štát a obdobie, ktoré mu predchádzalo a v poslednej dobe som sa nedozvedel nič, čo by ma podnietilo meniť si názor. A úprimne povedané, ani necítim potrebu sa do problematiky zahĺbiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom pri ďalšej večeri som sa predsa len k tomuto rozhovoru vrátil.

„Zato Tisa, nemuseli obesiť. Mali ho zavrieť niekam do kláštora, však sú kláštory, ktoré majú regule tvrdšie než väznice, a dnes by si ho už sotva kto pamätal. Jeho popravou urobili z neho martýra a stal sa pre niektorých Slovákov nezabudnuteľnou ukrivdenou osobnosťou. Preto ho teraz velebia vysoko nad rámec toho, čo si za svoj život a politiku zaslúži."

Moju spoločníčku poznámka zarazila, aj chcela čosi povedať, ale potom zostala ticho. Asi taký názor ešte nepočula a nebola naň pripravená. Na budúce, keď sa stretneme, sa azda k téme vrátime.

Zato viackrát som sa nevyjadril dostatočne jasne a moja vyhýbavosť vyjadrovať sa o veciach, o ktorých sa necítim dostatočne informovaný, jej očividne vadila.

„Sú veci, na ktoré je treba prijať jasné stanovisko," trvala dôrazne.

„Nuž, ja mám svoju živnosť, vyžaduje si jednoznačné rozhodnutia, a myslím si, že v nej som dobrý, keď aj v dnešných dobách ekonomickej neistoty si ja, živnostník a penzista, viem zohnať prácu. To je moje stanovisko k problémom sveta. Ako prekladateľ a tlmočník som vlastne mostom medzi ľuďmi a organizáciami rôznych národností. Keď pracujem, prispievam nielen do rozvoja svojej vlasti, ale aj Európy, sveta a seba samého tiež. A pomáham budovať vzťahy medzi ľuďmi, nech pochádzajú odkiaľkoľvek. Takže spoluzodpovednosti za beh sveta sa nevyhýbam. To je môj názor. Veci na ktorých pracujem, sú mierového budovateľského rázu. A týkajú sa všetkých oblastí života: ekonomiky, zdravotníctva, školstva, sociálnej politiky, vedy techniky, výskumu. Spomeňte oblasť ľudského snaženia a ja v tom čosi robím. Nenechávam sa unášať ilúziami. Viem, že môj príspevok je malinkatý, ale platnejší, ako prázdne tláchanie o veciach, do ktorých poriadne nevidím."

Obrázok blogu

Žiadneho protirečenia sa mi neušlo a ja pri tomto stanovisku chcem zostať. Kým len trochu vládzem. Hlavne pokiaľ ide o jeho pracovnú stránku.

Obrázok blogu

„Nuž naše problémy sú ďaleko prízemnejšie," povedala vzrušene. „Ja chcem mať istotu, že aspoň ten malý kúsok zeme, na ktorý štím, zostane našim a aj ten nám chcú zobrať."

Obrázok blogu

„Čo na to povedať. Zem, ktorej občanom som ja, bola občúravaná nespočetnými agresormi celé tisícročia a ak si želáte, kľudne môžete prísť a zanechať vzácnu kvapku svojho moču hoci aj v mojom záchode. Mamičku, vzhľadom na jej vek, sa už neodvážim pozvať na návštevu, ale ak sa so svojim priateľom rozhodnete prísť, ste vítaní."

Obrázok blogu

Čo sa deje na Blízkom Východe ma samozrejme mrzí. Hlavne keď vidím, ako sa opakujú chyby, ktoré viedli Európu do dvoch svetových a množstva predchádzajúcich vojen. Však argumentácia, ktorú som okolo seba počúval, mi veľmi pripomínala to, čo zaznievalo v Európe ešte pred sto rokmi. Aj u nás sa angažovali ľudia, ktorí chceli, aby národy medzi sebou spolupracovali, budovali spoločný európsky dom, len, žiaľ, nakoniec prevládli nadržané skupiny, ktoré si ďalší vývoj bez vojen nevedeli predstaviť. V takomto stave je práve Blízky Východ. A to nielen kvôli tomu, že vznikol Izrael. Ide o to, aby sa tu situácia nezvrhla, ako v Európe toľkokrát v minulosti. Azda aj tu ľudia dozrejú k trvalému mierovému spolunažívaniu.

Obrázok blogu

Na večeru sme zvyčajne mávali niečo bohaté na zeleninu. Jednak moji hostitelia vedeli, že uprednostňujem vegetariánsku stravu, ale v Izraeli zelenina a ovocie i tak bývajú hojne zastúpené na stole. A keď sa podávalo na tanier jedlo, stále sa mi ušla väčšia porcia, než ostatným.

Obrázok blogu

„No, vidím, že ma máte za vyhladovaného Slováka, ktorý sa k vám konečne prišiel najesť," povedal som raz žartom potom, ako zvyčajné námietky proti nadmernosti ponúkanej porcie nezabrali. Aj moji hostitelia brali moju poznámku žartom, a odvtedy sa mi na tanieri objavovali normálne porcie. Nechcem viac, ani menej, len to čo mi stačí na slušné prežitie.

Štefan Vrátny

Štefan Vrátny

Bloger 
  • Počet článkov:  288
  •  | 
  • Páči sa:  291x

V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík:  Inde v EurópeÁziaNepriateľská osobaBritské ostrovyOsudyU nás na SlovenskuU susedovUSA, KanadaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu