reklama

Putovanie po Južných Čechách pokračuje

Náš prednášajúci v rekreačnom domove v Čechách premietal veľa obrázkov z kostolov, ktoré sú v Južných Čechách hojne zastúpené v rôznych slohoch a v skvostnom prevedení. Uvažoval som, že mu porozprávam o svojich skúsenostiach s eštebákmi, ktorým veľmi klalo oči, že fotím kostoly. On už bol mladšia generácia a tieto veci ovláda iba z rozprávania druhých, ak vôbec. Aj som začal, ale potom som len mávol rukou. Zato otázku som si neodpustil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

„Tie kostoly, čo nám ukazujete, majú poväčšine gotickú architektúru. Ale vnútorný inventár už je barokový. Čo sa stalo s pôvodnou gotickou výzdobou? Napríklad s oltármi?"

„Vyšli z módy a nahradili ich barokovými, čo práve bežalo. Mnoho zhnilo, alebo bolo zničené požiarmi a vojnami. Čo zostalo, bolo zrekonštruované a teraz je v galériách a múzeách."

Takto nejako, možno rozšírenými vetami odpovedal, a mňa nutkalo povedať mu, ako to dopadlo na Slovensku.

Obrázok blogu

„My sme mali veľmi bohatú gotickú architektúru a výzdobu kostolov. Veľa sa z toho ešte zachovalo, hlavne na Spiši a v oblasti banských miest. Slovensko bolo jedným z hlavných dodávateľov zlata na európske trhy pred objavením Ameriky. Preto naša gotika bola veľmi bohatá. Jednalo sa poväčšine o objekty vyrezávané do lipového dreva, ako veľmi tvárneho materiálu. Len po dvoch-troch storočiach sa začali rozpadávať a ľudia nevedeli čo s tým. Tak to jednoducho dávali na povaly fár a kostolov, kde to postupne zožierala črvotoč. Alebo to jednoducho vyhorelo v požiaroch. Až v devätnástom storočí, v období romantiky, sa obnovil záujem o gotické umenie. Väčšina toho najvzácnejšieho, čo sa zachovalo, putovalo do Budapešti, lebo vtedy jedine tam to dokázali obnoviť a zachrániť. Preto mnohé najkrajšie kusy slovenského gotického umenia sa teraz nachádzajú v múzeách a galériách Budapešti a Ostrihomu... Neviete, či niečo z vášho gotického umenia neskončilo vo Viedni alebo v iných rakúskych či nemeckých mestách?"

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nezdal sa byť na túto otázku pripravený.

Obrázok blogu

Veľmi ma zaujal, keď ukázal Benešovu vilu v Sezimovom Ústí a hrob druhého československého prezidenta v parku pri vile. Tam som ešte nebol a patrilo by sa. Pri Masarykovom, Štefánikovom a Šrobárovom hrobe som si už postál. Benešova úloha pri založení Československa a Slovenska sa nedoceňuje a hlúpe reči niektorých Maďarov a Nemcov o Benešovi si nevšímam. Samozrejme, že ho nemajú radi, keď ich diplomaticky v dvoch svetových vojnách poriadne prerástol. A to všetko v mene štátu, ktorý na glóbuse takmer ani nevidno a pritom mal vo svete meno. Slováci si z neho ľúbia robiť posmech, keď k jeho poznámke pred odletom do Británie po Mníchove, že ‚Mám svůj plán,' občas posmešne pridávajú ‚Eroplán'. To akože zbabelo ušiel z vlasti. Lenže keby tu zostal, Hitler by ho nechal s príslovečnou nemeckou pedantnosťou beštiálne zavraždiť. Takto v zahraničí opäť dokázal Nemcov a Maďarov poraziť diplomaticky. Aj v prospech Slovenska, nech si niektorí nacionalisti hovoria čo chcú. Lebo obnovením Československa položil základy Slovenskej republiky, ako ju máme dnes. A česká námietka proti nemu, že nemal prijať Mníchov, že mal sa pustiť do vojny proti Hitlerovi, že Masaryk by sa nedal, to je už pre mňa príliš silná káva. K tomu sa neodvažujem vyjadriť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Pri jednom obrázku so šírymi poliami mierne ocukrenými inovaťou sa náš prednášajúci zastavil.

„Tieto miesta volajú Sibír..." poznamenal.

„Odkedy je to meno?" skočil som mu do reči. „Nemá to niečo do činenia s Československými légiami? Tie pôsobili na Sibíri."

„To neviem," povedal neisto. „Ale v tom prípade by to označenie muselo pochádzať z obdobia po prvej svetovej vojne. Musím si to zistiť. Ďakujem za otázku. Stále jesto sa čo učiť."

Obrázok blogu

„Okrem Čiech ste cestovali aj niekde v zahraničí?" opýtal som sa ho po skončení prednášky, na výzvu o diskusiu, lebo jeho záber na Južné Čechy sa mi zdal byť chvályhodný, ale nezvyčajný na dnešné časy. Mladí ľudia ako keby sa nevedeli nabažiť celého sveta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

„Bol som aj v Rusku, a v niektorých okolitých štátoch," ale ďalej nehodlám chodiť. Pre mňa sú veľkým lákadlom práve Južné Čechy.

Obrázok blogu

Taká odpoveď sa mi páčila. Ja tiež som prišiel na to, že celý svet sa nedá poznať, aj keď som stihol obcestovať zemeguľu. Ale zato dobre spoznať hoci len jeden kraj bývalého Československa, by si žiadalo niekoľko životov. Pre mňa to bolo Východné Slovensko, ale aj to iba povrchne. Hoci som ho mal podobne spracované na blednúcich celuloidových diapozitívoch, ako náš dnešný hostiteľ.

Obrázok blogu

„Aj Slovensko by som nedbal lepšie spoznať. Hlavne Východné Slovensko. Ale celkom na hraniciach s Podkarpatskou Rusou," poznamenal, neviem či zo slušnosti voči mne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

„Tam máme tie drevené kostolíky."

Horlivo prikývol.

Obrázok blogu

„Môžem sa vás opýtať aj súkromnú otázku?" začal som.

Spýtavo sa na mňa pozrel.

„Ste ženatý? Máte rodinu? Ako sa stavia k vášmu spôsobu života vaše rodinné okolie?"

Bol som vyzývavý, takmer konfrontačný, ale za pokus to stojí. Však ak začne zatĺkať, na odpovedi nebudem trvať.

„Manželku mám, ale spolu nežijeme. Nešlo to. Ona pre môjho koníčka nemá zmysel. Deti nemáme. A rodičia, to som už naznačil. Kúpili mi tú garzónku. Aby som si mohol žiť podľa mojich predstáv."

Obrázok blogu

‚Keď rodičia mali na to, aby mu kúpili v Prahe garzónku, asi majú svoje hodnoty orientované iným smerom,' pomyslel som si.

Dostal som odpoveď, akú som v duchu aj očakával.

A ešte čosi ma napadlo. Mám doma veľa obrázkov z výletu do Južných Čiech z pred pol druha roka. Diskusiu, ktorú sme práve ukončili, skombinujem s mojimi obrázkami. Bude z toho pestrý blog.

Hlavne aby sa niektorí naši cestovatelia spamätali, že život je pekný aj keď sú nejako užitoční a nech uvažujú o tom, že riadne pracovať raz treba začať. Spoznávať popri práci bezprostredné okolie tiež veľmi obohacuje. Taká je moja skúsenosť a som rád, že som k takému záveru dospel.

Ešte poznámka pre tých, ktorí sledujú moju rubriku 'Nepriateľská osoba'. Pri jednom z mojich výletov do Južných Čiech som bol pod dohľadom Štátnej bezpečnosti. Tu je moja snímka, ktorú tajne vyhotovil príslušník pražskej Štátnej bezpečnosti na železničnej stanici v Prahe pri prestupovaní do Južných Čiech začiatkom júla 1982 s technickým prostriedkom K1, teda zariadením na skryté fotografovanie v koženej aktovke so vstavanou kamerou Mikrona.  

Obrázok blogu

Takto vyzerá ‚Návrh na sledování' v rámci tej istej akcie  

Obrázok blogu

a takto Záznam o zachycení a předání objekta Filosof (t.j. prevzatie sledovania pražskými eštebákmi od košických kolegov, ktorí cestovali v tom istom vlaku, ako moja skupina). Všetko sa dialo v rámci prísneho dodržiavania pravidiel konšpirácie, teda, aby som si nič nevšimol.  

Obrázok blogu

Poznámka: Názvy zobrazených lokalít sa objavia podržaním kurzoru na obrázku.

Súvisiace články:

http://vratny.blog.sme.sk/c/350163/Putovanie-po-Juznych-Cechach.html

http://vratny.blog.sme.sk/c/221453/Nepriatelska-osoba-9-Vylet-do-Prahy-dovolenka-na-Sumave.html

Štefan Vrátny

Štefan Vrátny

Bloger 
  • Počet článkov:  288
  •  | 
  • Páči sa:  291x

V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík:  Inde v EurópeÁziaNepriateľská osobaBritské ostrovyOsudyU nás na SlovenskuU susedovUSA, KanadaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu