Mne to pripomína vojenskú službu, nielen tú, čo prežívali staršie dožívajúce generácie, ale aj generácie našich otcov, praotcov a prapraotcov ešte za čias cisára pána. Nový regrúti si museli u svojich frajtrov užiť vojnu ako remeň, až im z toho z času na čas bolo do plaču, aby po čase, keď sa sami stali frajtrami, v tradícii tvrdej vojny ako remeň pokračovali aj u ďalších a ďalších nováčikov v mundúroch. Takže takto chápem výstrahu novému regrútovi na našej politickej scéne.
Nepoviem, komu bude patriť môj hlas v druhom kole prezidentských volieb. Je to moja vec. Ale nech už z nich vyjde ako víťaz ktokoľvek, bol by som veľmi rád, keby prekonal začarovaný kruh frajtrov, ktorých si v našej politike užívame minimálne už spomínaných dvadsaťdva rokov a nech nový prezident nájde v sebe dostatok morálnych, intelektuálnych i fyzických síl na to, aby sa konečne osvedčil ako ŠTÁTNIK, ktorý dokáže strhnúť za sebou následníkov. Frajtrov v politike už máme dosť.
To už je naša vec.
