reklama

Nagymaros-Visegrád v neskoré leto

Ráno sa v Bratislave schyľovalo k dažďu, ale smerom na juhovýchod sa obloha zdala byť jasná. A tak sa stalo, že Nagymaros-Visegrád, kde som strávil deň, bol slnečný, Bratislava, do ktorej som sa vrátil, bola zadaždená.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Bol pracovný deň a z vlaku nás v Nagymarosi veľa nevystúpilo. Šiel som rovno k Dunaju, rovno na kompu. Mal som chvíľu času a práve otvárali kaviareň. Pekné miesto na čakanie ponúkajúce dokonca pre hosťov WiFinu a pohľad na tabuľu na stene kaviarne pripomínajúca krivdy Trianonu v počtoch stratených Maďarov a ukradnutých kilometrov štvorcových následníckymi štátmi Uhorska, Rakúska za Burgenland nevynímajúc.

Potom romantická jazda na kompe cez Dunaji, väčšom, ako ho vidávam u nás, lebo je obohatený Váhom a Hronom z nášho územia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Urobil som si dlhú vychádzku do hradného kopca od prístavu kompy. V polovici strminy na hrad sa odkláňala odbočka chodníka na peknú vyhliadku. Nádherný výhľad na kaňon Dunajského oblúka lemovaný listnatými stromami.

Pravá jeseň sem ešte neprišla a všetko sa zelenalo. Za celé tie dve hodiny, možno viac, čo som tam sedel, uchvátený sa díval, čítal, jedol a pospával, prišla iba jedna mamička s chlapčekom. Zrejme ľudí viac láka hrad a na vyhliadku nemajú čas ani chuť. Ja keď sem prídem zas, čas si nájdem a chuť budem mať. Vrele odporúčam.

Mal som pred sebou kríž a pamätník v tvare bieleho véčka podopierajúceho ako keby kamenný prah domu. Pamätník na Jozefa Viktorína, miestneho kňaza, ktorý koncom devätnásteho storočia vyhlásil zbierku a postaral sa o vybudovanie chodníka k zrúcaninám hradu. Za tento výhľad si pomník zaslúži.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hrad som obehal celý okrem panoptika, teda voskových figúr, ktoré stálo sto forintov naviac. Možno som nemal šetriť. To je asi tridsať centov. Zase nepochybujem, že tam budú voskové figuríny maďarských kráľov a vojvodcov, a o tých, ako zástanca republiky, demokracie a občianskej spoločnosti, práve nestojím. Zase na obnovenie či doučenie sa uhorských dejín by to možno stálo za to.

Na hrade bola jedna miestnosť venovaná poľovníctvu. Dozvedel som sa, že lesníci boli slobodní ľudia a patrili často k nižšej šľachte. Moja verzia je, že začalo to tým, ako slúžtička otehotnela s pánom grófom a pán gróf jej našiel súceho mládenca z dediny, dal ich dohromady, aby grófov ľavoboček vyrastal v slušných pomeroch. Preto sú na hájovniach parohy a preto sa dodnes hovorí o nasadení parohov v prípade chlapov, ktorých ženy zakášali alebo zakášajú. Celá vec bola hanebná zo strane chlipníka grófa, ale za feudálnych pomerov veľmi dobré východisko ako pre slúžku tak i pre mládenca, ktorí miesto toho, aby robili poddaných, či nevoľníkov, sa stali slobodnými ľuďmi s relatívne zabezpečeným živobytím.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cestou dole som dohonil mladého otca, držiaceho jedno decko v rukách a druhého synčeka pobádajúc, aby sa len nebál a šiel dole na vlastných. Chlapček ako keby trucoval zo strachu pred svahom pod sebou. Podával som mu ruku.

„Poď, zídeme spolu.“

Ponuku neprijal. Vzchopil sa a zvyšok cesty, pokiaľ som ho sledoval, šiel nadudrene, ale vzpriamene na vlastných. Už sa zrazu nemusel zohýbať a pridŕžať skál a vytŕčajúcich, vodou vymytých koreňov. Musel predsa dokázať pred cudzím, že je chlap. Pred otcom sa fňukať neokúňal.

Ešte zastávka v udržiavaných zrúcaninách paláca na úpätí hradného kopca vo Visegráde. Tam sa v roku 1991 stretli zástupcovia Československa, Maďarska a Poľska, aby sa dohodli na spolupráci pri vstupe do Európskej únie, známa Visegrádska trojka, neskôr po rozdelení Československa Visegrádska štvorka. Miesto bolo vybrané z toho dôvodu, že tu sa v roku 1335 stretli český, poľský a uhorský králi, aby uzavreli protihabsburgské spojenectvo. Stretnutie z roku 1991 uznávam viac, lebo nebolo proti nikomu, ale za niečo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zase romantická cesta kompou cez Dunaj a pomalá prechádzka Nagymarosom na stanicu.

Chvíľu čakania som si na stanici skrátil rozhovorom s postávajúcim pánom, lesníkom na dôchodku. Pochvaľoval si styky so slovenskými lesnými závodmi a s Vysokou školou lesníckou a drevárskou vo Zvolene. Študoval v Šoproni. Pripomenul som mu, svojou lámanou maďarčinou, že som tam bol, že tam je Banská škola a že majú pekné múzeum.

„Banská škola už tam nie je. Tá sa presťahovala do Miškolca. V Šoproni Banskú školu založili profesori, ktorí odišli z Banskej Štiavnice ako protest proti odtrhnutiu Banskej Štiavnice od Maďarska. Dovtedy sme boli jedna krajina.”

Tuším mu bolo ľúto, že tomu už tak nie je. Nechcelo sa mi ho antagonizovať poznámkami, že ja som rád, že veci sa majú ako sa majú. Okrem toho hranice medzi našimi štátmi už neexistujú a máme spoločné hlavné mesto v Bruseli.

Počas celého dňa som mal pekné počasie, slnečné, ani moc horúce, ale ani nie chladné. Doma ma po návrate ma čakalo mrholenie. Ako dobre, že som vypadol a na miesto, ktoré si zasluhuje návštevy aj v budúcnosti. Ale už s niekým, nie sám.

Štefan Vrátny

Štefan Vrátny

Bloger 
  • Počet článkov:  288
  •  | 
  • Páči sa:  291x

V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík:  Inde v EurópeÁziaNepriateľská osobaBritské ostrovyOsudyU nás na SlovenskuU susedovUSA, KanadaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu