Údolie mesta Kathmandu kedysi II

Autor: Štefan Vrátny | 19.5.2015 o 20:23 | Karma článku: 7,56 | Prečítané:  498x

V stredu, 11. decembra 1974 som šiel z rána do Nepálskeho národného múzea. Skladá sa z dvoch častí. Jedna je venovaná predovšetkým peknej zbierke zbraní, vrátane dvoch kanónov z kože.

Nemal som sa koho opýtať, či sa z nich niekedy aj strieľalo.

 

Tá druhá vystavuje množstvo náboženského umenia. Vraj Nepál, i keď vždy úzko spolupracoval s veľkými mocnosťami v susedstve, či už to bola Čína, India alebo Angličania, nikdy sa pod ich priamu nadvládu nedostal. Kde som o tom čítal, zdôrazňovali silné náboženské korene ako dôvod, hoci dve hlavné náboženstvá boli i tak prevzaté z cudzej Indie, teda budhizmus a hinduizmus. Lamaizmus sa zase tuším šíril z Tibetu. Na druhej strane zbrane im k samostatnosti tiež asi veľmi nepomohli, lebo i keď niektoré sú skvostne zdobené všelijakými intarziami, boli väčšinou na svoju dobu zaostalé a hlavne proti Angličanom by sotva čo zmohli.

Páčili sa mi, ako si na uliciach kráčali hrdo a vyrovnane. Neponáhľali sa a svet ako keby bol pre nich gombička. Aj neprovokačným chovaním si ma získali. Nijako sa nenanucovali o bakšiš a úslužnosťou by tiež mohli byť vzorom. Napriek tomu, že patria medzi najchudobnejšie štáty Ázie. Dokonca i detváky sa na mňa, ako na cudzinca, všade zvedavo usmievali, a neustále pokrikovali ‚Bye, Bye,‘ čo v angličtine znamenajú slová rozlúčky, a ‚God bless you,‘ teda ‚Boh ťa žehnaj.‘ Neodvážim sa podať presný opis ich výslovnosti. Sám som ich ledva porozumel. Ani tieto deťúrence si ešte poriadne nemohli uvedomiť význam vlastných slov.

V múzeu vo výčnelku okna si starý zriadenec zaháňal nudu a ospanlivosť pospevovaním zo starých papierových svitkov. Dobre, tento bol starší pán, svoje pracovné zadelenie v múzeu si plnil, ale nevedel som si predstaviť pracovnú náplň chlapov neustále postávajúcich na uliciach, ako keby nedeľa bola každý deň. V tomto smere bolo hlavné mesto Nepálu veľkým kontrastom k hlavnému mestu Japonska, kde som si na svoje veľkolepú cestu Áziou zarobil.

Neďaleko múzea na kopci je starobylý budhistický chrám Swayambu. Pobeháva v ňom množstvo opičiek. V strede nádvoria v kruhu s polomerom 3,5 až 4 metre je množstvo mosadzných bubienkov, okolo ktorých ľudia chodia a zároveň ich rukami otáčajú. Vraj tie bubienky za nich odriekavajú modlitby. Podobne to majú zariadené aj v mnohých ďalších chrámoch Nepálu.

Poobede som šiel k Vodným záhradám Balaju z 18. stor. Nad bazénom trčí množstvo žľabov chrliacich vodu, pod ktorou sa zbožní veriaci umývajú. Niektoré ženičky veru švindľovali a popri nich iba prebehli, naberúc si iba niekoľko kvapiek z každej studne. Keby tá voda bola čo len trochu teplejšia, vďačne by som predviedol obrad očisty, ako sa má. Cítil som potrebu.

Našiel som americkú i sovietsku knižnicu. Američania ju majú väčšiu a lepšie vybavenú. Občas sa tam asi pôjdem zohriať a prečítať si noviny. Po prvýkrát som šiel do oboch, aby som si v nich napísal pohľadnice a prelistoval noviny, nech úplne nezabudnem, ako život beží inde vo svete.

Ako som už spomenul, ráno a večer je tu dosť chladno. Žiaden večerný život samozrejme neexistuje a mne sa veľmi nechce vracať do môjho hotela. Volá sa Super Lodge, avšak v skutočnosti je to iba ‚Lodge,‘ čo sa dá preložiť veľa spôsobmi. Je v ňom zima ako vonku.

Našťastie ešte v Delhi som si kúpil spací vak od jedného Nemca vracajúceho sa domov. Je veľký a zmestím sa do neho pohodlne celý. Vraj patril do výzbroje nemeckej armády, mal aj rukávy a dal sa obliecť ako zimník. Vlastne kvôli tomu som si ho kúpil.

Prv než ma k môjmu hotelu z autobusovej zástavky po veľkej tlačenici a zvade medzi zriadencami niekoľkých ďalších hotelov, dotiahol jeho pracovník, možno majiteľ, mi sľuboval horúcu a studenú vodu. Doteraz tečie iba studená. Som zvedavý, či sa počas môjho pobytu v Kathmandu a Nepále vôbec, poriadne umyjem. Hygienou sa prispôsobujem úrovni domácich.

Neskoro večer som sa stretol s anglicky hovoriacim belochom. Nepoznačil som si odkiaľ. Ten ma pozval na schôdzku kresťanskej skupiny. Nejaká silno misionársky orientovaná odnož kresťanskej viery, akých je v Spojených štátoch veľa. Spievalo sa, v angličtine i nepálčine, potom sa kázalo a atmosféra, ktorú som prežíval, mi padla dobre. Príjemná zmena v mojom večernom živote pripomínajúca večery v mestečku kde som vyrastal u nás predtým, ako sa objavila televízia, ktorá stiahla ľudí z ulíc domov pred mihotajúcu skrinku s obrázkami. Nepál sa tak ďaleko ešte nedostal.

Pri kostole sa konal výpredaj kníh. Každá z nich stála jednu rupiu, teda veľmi malú sumičku, nepochybne dar zo Spojených štátov. Môj sprievodca trval na tom, aby som si aspoň jednu kúpil. Boli to výlučne americké romány a pojednania s kresťanskou tematikou, a ja som otáľal s nákupom, lebo znamenalo by to ďalšiu záťaž do môjho plecniaka. Nakoniec som neodolal knihe o historickom pozadí Nového zákona s tým, že ju prečítam ešte v Kathmandu a nechám v hoteli. V Kathmandu som ju nestihol ani len prelistovať, ale blížili sa Vianoce a ja som si povedal, že patrí sa ju mať pri sebe.

Vo štvrtok, 12. decembra som šiel autobusom do mestečka Bhadgaon, s pekným námestím, práve zrenovovanými chrámami a pagodami, ako i múzea umenia, plného zvitkových obrazov. Sú na plátne, avšak na rozdiel od japonských, sú maľované čímsi, ako olejové farby. Majú bohaté sfarbenie a často sú veľmi detailné. Toho dňa som sa veľmi dobre necítil, hlavne kvôli žalúdku, a možno aj menšej horúčke. Pokazilo mi to aj celú noc. Na druhý deň, piatok trinásteho, so sa rozhodol postiť a okrem návštevy parku a čitárne nič nerobiť. Tiež som si kúpil ponorný elektrický varič, takže budem si môcť robiť čaj a nebudem sa musieť spoliehať na vodu z vodovodu, ktorú som vinil z problémov. S čajom i moja izba v hoteli získala na útulnosti.

Súvisiaci článok: http://vratny.blog.sme.sk/c/380721/udolie-mesta-kathmandu-kedysi.html

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

EKONOMIKA

Evku vybral Lajčák priamo, pred mesiacmi hovoril niečo iné

Minister sa bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.

DOMOV

Prieskum: Most-Híd je na hranici zvoliteľnosti, predbehlo ho aj KDH

Vo voľbách by opäť zvíťazil Smer.


Už ste čítali?