Záhada nočnej oblohy a jarnej lúky

Autor: Štefan Vrátny | 26.5.2017 o 23:13 | (upravené 24.9.2017 o 8:07) Karma článku: 7,28 | Prečítané:  328x

V noci som vyšiel von. Počul som čosi hrčať a napadlo ma pozrieť, či neprší. Nepršalo. Zašiel som až za garáž, pozrieť sa, či odtiaľ, alebo od suseda, neprichádza tajomné šumenie a nič. Ani z garáže, ani z pivnice. 

Zahľadel som sa na oblohu. Bola jasná a svietili na nej hviezdičky. Uvedomil som si, že vlastne nepoznám podľa mena ani jedno súhvezdie, nie to ešte jednotlivé hviezdy. Pohľad na oblohu ma napriek tomu stále očarí. Alebo možno preto, že o nej neviem veľa povedať. Stále ju vnímam detsky a nevkladám do pohľadu nedokonalý dospelácky rozum.

Vlastne ani kvety, ako zemské hviezdy, nepoznám podľa mena. Teda až na nejaké výnimky. Kedysi som si dával záväzok, že sa budem kvety učiť podľa mien a vlastností postupne, ako sa na jar objavujú. Lenže stihol som snežienku, bleduľu, podbeľ, až sa celá príroda prudko rozbujnela a ja som nestíhal. Možno dobre. Nemudrujem pri pohľade na zarastenú lúku, ale vnímam len jej krásu. Prílišné rozumovanie bráni vychutnávaniu pohody, ktorú vyžaruje.

Vrátil som sa do postele a zistil, že mi hrčalo zapnuté nevyladené tranzistorové rádio.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

ŠPORT

Sagan skončil v štrnástej etape štvrtý, po skvelom závere vyhral Fraile

Opäť zvýšil náskok v bodovacej súťaži.


Už ste čítali?