Ten je na Slovensku na úrovni asi 31 tisíc dolárov na hlavu obyvateľa ročne. Pre porovnanie Nemci majú 48 tisíc, Švajčiari 59 tisíc a z európskych štátov je najvyššie Luxembursko so 104 tisíc dolármi na hlavu obyvateľa ročne. To udáva veľkosť koláča, ktorý môžeme rozdeliť. Pri súčasnom ročnom ekonomickom raste o jedno percento rýchlejšom ako v Nemecku, nechce sa mi rátať, ale potrvá to možno aj päťdesiat a viac rokov, kým nemeckú úroveň budeme môcť užívať.
Mimochodom Čína má 15 tisíc dolárov hrubý domáci produkt na hlavu obyvateľa ročne. Ale udržuje ročný hospodársky rast na úrovni desať percent, niektorí tvrdia, že i viac. To znamená, že každých sedem rokov dokáže svoj hrubý domáci produkt zdvojnásobiť a ak bude takto pokračovať, behom jednej generácie predbehne Nemecko. Potom sa už k nám bude znovu vracať odevný priemysel kvôli lacnejšej pracovnej sile. Ale radšej by som bol, keby túto úlohu prebrali menej rozvinuté štáty Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.
Číňania nie sú geneticky o nič lepšie vybavení, než naši ľudia, len si dali správne celonárodné ciele. Možno by stálo za to sa od nich poučiť a to na všetkých úrovniach. Spoliehať sa len na vládu a odbory, že to za nás vybojujú, sa zrejme nedá.
Podobne sa v čase svojho hospodárskeho zázraku činilo Japonsko, ktoré po druhej svetovej vojne bolo známe vo svete akurát svojimi hračkami z umelej hmoty.