Po cestách necestách Žitného ostrova

Autor: Štefan Vrátny | 24.1.2018 o 13:16 | (upravené 24.1.2018 o 16:00) Karma článku: 4,99 | Prečítané:  597x

Teším sa na prvé teplé, nanajvýš iba mierne veterné dni v roku, keď si budem môcť vybrať bicykel na cesty necesty Žitného ostrova.

Cestná sieť je tu bohatá a okrem veľmi frekventovaných ciest sú tu našťastie aj cesty pre automobilistov neznáme a neprístupné, o to však atraktívnejšie pre rekreačného cyklistu. Nechať sa prefukovať vzduchom za pekného jarného dňa, keď slniečko svieti nad hlavou, škovránok spieva svoju jarnú pieseň a začína prerážať zeleň okolitej prírody, to netreba opisovať. Najlepšie zažiť.

A hlavne treba sa dívať na cestu pred sebou, a potom na vzdialenejšie horizonty. Nie do priekop po stranách. Tie sú plné odpadkov, ktoré ešte milostivá burina nestihla zakryť. Prázdne fľaše, sklenené i z umelej hmoty, vrecká z papiera i z umelej hmoty, ktoré pri trochu silnejšom závane sa rozletia po rozoraných poliach a aj keď si jeden nahovára, že sú akoby plachetnice na zvlnenom mori, ich masový výskyt túto romantickú predstavu skoro zatemní uvedomenie si nekultúrnosti mnohých šoférov vyhadzujúcich všetko možné z fujazdiacich automobilov. Kým v obale čosi je, si ho chránia, ale hneď ako sa vyprázdni, ako keby pálil, omínal, a musí preč. Úzkostlivo dbajú, aby v ich dome bolo všetko v poriadku. Čo už je za ich dvorom, to ich zaujíma pomenej.

A tak sa v priekopách pri cestách množia pneumatiky, kusy starého nábytku, oblečenia, rozbité škatule, debne, drevené i z umelej hmoty, a množstvo stavebného materiálu. Ten bije do očí najviac, lebo sa vynáša v kvantách na prívesoch, ináč si to neviem predstaviť, a potom za tmy noci jednoducho vysype do priekopy na rozhraní chotárov.

Náznak, ako sa to robí, som zažil na poľnej ceste. Zrazu som naďabil na auto s mladým párom s prívesom naloženým odpadom zrejme pripraveným na vysypanie. To bolo v časoch, keď ešte mobily fotoaparát nemali a tak som si ich nemohol odfotiť. Ani osloviť som sa ich neodvážil, lebo som sa cítil ako hájnik bez zbrane v lese zoči-voči ozbrojenému pytliakovi. Ten pytliak bol mladý muž, polovica môjho veku, vyšportovaný a v prípadnej potýčke som s ním nemal šance. Číslo auta som si zapamätal a pokračoval bez reči ďalej, ale ako som sa z obďaleč pozrel späť, mal som dojem, ako keby náklad tam nenechali. Odchádzali aj s plným prívesom. Možno si uvedomili, že moje prípadné svedectvo by mohlo uškodiť. Smetí sa zrejme zbavili, ale na mieste, o ktorom nikto nemal mať potuchy.

Chvíľu som podľahol myšlienkam, že budem na svoje výlety nosiť igelitové vrecko a zbierať vždy niekoľko kíl odpadu pred dedinou a potom ich niekde na obecnej kope smetia odložím, ukazujúc dobrý príklad uvedomelého občianstva. Myšlienka ma skoro prešla. Odpadu je príliš veľa a jeden cyklista naň nestačí.

Žiadajú sa nákladné vozy a celé posádky robotníkov. Máme nezamestnaných, čo dostávajú podporu. Vo fabrikách, kde majú nedostatok ľudí s technickým vzdelaním, sa so svojimi chabými výsledkami zo školy neuplatnia, a tak nech robia verejno-prospešné práce aj v priekopách pozdĺž ciest. To sa dá aj bez vzdelania.

Je hanba, že odvoz sa bude hradiť z daní nás všetkých, ale to už je obeta, ktorú musia priniesť slušní občania spolu s menej slušnými, keď chceme, aby naše Slovensko bolo krásne, ako na jar býva Žitný ostrov pri pohľade ponad priekopy pri cestách.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kočner a Rusko do väzby nepôjdu, rozhodol súd

Špecializovaný trestný súd v sobotu viac ako osem hodín rozhodoval tom, či budú Kočner a Rusko stíhaní vo väzbe.


Už ste čítali?