Netreba podrobnejšie zdôvodňovať, prečo by tento deň mal byť povýšený na štátny sviatok, lebo tí, čo sú za a proti, poznajú navzájom svoje argumenty a líšia sa len v tom, akú váhu im prikladajú.
Komunisti, ktorí nevedeli spomenúť Masarykovu prvú Československú republiku bez toho, aby sa im zadŕhalo v hrdle, nedokázali ju vymiesť z pamäti našich občanov a ponechali deň jej založenia ako štátny sviatok, aj keď pod kamuflujúcim označením Deň znárodnenia. Potrebovali sme ich ponežnorevolučných pohrobkov, aby deň z kalendára vymazali úplne a potom mu so zaťatými zubami prisúdili málo hovoriaci význam pamätného dňa.
Tento rok ponúka veľkú príležitosť, aby sme dvadsiaty ôsmy október znovu povýšili na štátny sviatok. Spomíname storočnicu založenia ČSR a oslavy pripadajú na nedeľu. Nemusíme krútiť hlavou nad stratou necelého pol percenta hrubého domáceho produktu, keby to bol dňom pracovným. A od budúceho roku, keď výročie založenia Československej republiky pripadne na pondelok, stratu dňa môžeme vykompenzovať napríklad opätovným uznaním ďalšieho deklasovaného sviatku, Prvého septembra, keď mu vrátime jeho najkrajší význam, ako si ho pamätáme ešte z nedávnej minulosti: začiatok pracovných povinností našich deťúreniec, keď prvýkrát, sviatočne vyobliekané, nastupovali do škôl a tým aj začali preberať na seba vážne zodpovednosti občianskeho života. Keď sa malkáči vrátia Prvého septembra k tradícii nástupu do školského, t. j. ich pracovného života, aj veľkáči sa k nim môžu pridať. Nostalgikov za prvým septembrom ako voľným dňom nech poteší, že na budúci rok bude ešte sviatkom, lebo pripadne na nedeľu.
Komentárov na tému obnovenia dvadsiateho ôsmeho októbra ako štátneho sviatku sme počuli veľmi veľa, a nepochybne tento námet do polemík zostane živý aj v budúcnosti. Diskusie treba uzavrieť, aby sme sa mohli venovať intenzívnejšie iným dôležitým témam. Najlepšie uznaním dňa vzniku Československej republiky pred sto rokmi ako štátneho sviatku hodného každoročných osláv.