Česko-slovenská, slovensko-česká výstava

Autor: Štefan Vrátny | 17.8.2018 o 10:04 | Karma článku: 1,49 | Prečítané:  390x

je v ponuke bratislavského hradu. Nečakal som, že sa niečo nové dozviem, ale nezaškodí čo najviac si zopakovať. A ako som kráčal smerom k hradu som si hovoril, že som mal zohnať spoločníka, možno spolužiaka z vysokej školy,

aby sme výstavu spoločne mohli konfrontovať s tým, čo nás učili na predmete o Dejinách medzinárodného robotníckeho hnutia a Komunistickej strany Československa. Aj ten pohľad na našu štátnosť bol na výstave zastúpený.

Výstava bola, ako som očakával, prehľadná pre tých, čo o histórii vzniku Československa vedeli pomenej. Vypočul som si komentáre cez slúchadlá pri niekoľkých paneloch s dotykovou obrazovkou a hlavne sa pobavil na pexese, všeobecne známej medzinárodnej hre, ktorá, ako som sa dozvedel, v našich podmienkach dostala pomenovanie podľa ešte československej televíznej súťaže známej pod českým názvom PEKelne SE SOustřeď.

Potom som obehal priestory hradu, ktoré boli verejnosti prístupné. Všetko vynovené, až sa zo stredovekej pevnosti stali moderné priestory. Že záchody sú na úrovni doby sa cení, ale na modernizovaný zvyšok, po návštevách iných hradov a zámkov, treba navyknúť. Možno vzhľadom na to, čo sa z pôvodného hradu zachovalo do dnešných dní, podobné riešenie bolo to najlepšie. Ľudia, čo o budúcnosti hradu rozhodovali, určite poznajú problematiku rekonštrukcie stredovekých stavieb lepšie, ako ja. Rozhodovanie o smerovaní stredovekých hradov v budúcnosti sa neodvážim dať do predmetu činnosti vlastnej živnosti. Ale ich návštevy do voľnočasových aktivít patria.

Spomenul som si, s akým nadšením som chodieval na hrad Krásna Hôrka. V časoch, keď sa ešte do zahraničia alebo k moru na dovolenky nechodilo, a každoročne sme mali v mojom detskom a mládežníckom domove v Rožňave viacero návštev príbuzných. S nimi som si u mamy vymohol, že ich budem stále sprevádzať. A tak som hrad videl aj niekoľkokrát do roka a nikdy ma nezunoval. Sprievodné slovo som už poznal a rôznych sprievodcov vedel doplniť, ak náhodou vynechali to, čo sa mi vrylo do pamäti počas predchádzajúcich návštev. Hradom páchla stredoveká atmosféra dávno vyhasnutých krbov a kachlí, kde-tu zatuchlina, podlahy vŕzgali ako pred stáročiami. Už aby znovu otvorili Krásnu Hôrku, nech tam môžem zas a zas. Hlavne aby atmosféra stredovekého hradu zostala.

Interiéry bratislavského hradu stredovekú atmosféru neponúkajú, ale podnetné výstavy, ako tentoraz venovanej storočnici Československa, stoja za návštevu. Pobehal som aj výstavu pokladu, teda rôznych úžitkových i ozdobných predmetov, hlavne zo striebra, keltskej Bratislavy, obrazov starej Bratislavy, zvyšky základov rímskych i staroslovanských stavieb v suteréne hradu, posedel pri filmoch z dávnej histórie Slovenska, a vybehol aj na Korunnú vežu. Najviac dali výhľady a kvôli ním stojí zato chodiť na hrad často, v rôznych ročných obdobiach, za rôzneho počasia.

A treba nakuknúť aj do nádvoria hradu. Čo keď sa práve koná improvizovaný zborový viachlasový spev skupiny zahraničných návštevníkov, s pesničkou v latinčine k pocte panenke Márii. Bolo cítiť, ako sa z hlbín nádvoria k oblohe vznáša ich spev a my, uchvátení poslucháči, s ním. Veľmi ďakujem neznámej skupine. Bár by sa u nás také objavovali čo najčastejšie a na každom kroku. Nemusia byť zo zahraničia.

V každom prípade stojí za to pozrieť si výstavu a všetko čo ju sprevádza. Treba sa poponáhľať, lebo v Bratislave bude do deviateho septembra.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súd uznal Rybaniča vinným, dostal tri roky podmienečne

Filip Rybanič sa musí Kaliňákovi ospravedlniť.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Rybanič hazarduje s basou

Možno porušovanie zákona ospravedlniť bohumilým úmyslom?


Už ste čítali?