Vojny vo svete a v nás

Autor: Štefan Vrátny | 4.1.2020 o 17:06 | (upravené 4.1.2020 o 17:12) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  342x

Sledujeme správy, čo sa do nás hustia zo všetkých strán. Samé vojny a otázniky, či by sa v nich mala Európa alebo Spojené štáty angažovať, 

ba aj tvrdenia, že vlastne za bojmi, kdekoľvek vypuknú, stoja chamtivé kruhy transatlantického priestoru.

Ťažko sa posudzuje, kto má pravdu, hlavne ak znalosti situácie sa zakladajú len na útržkovitých správach z médií.

Lenže Európa tiež prechádzala celé stáročia, či tisícročia nekonečným reťazcom vojen. Niežeby neboli hlasy, čo uprednostňovali mierové spolužitie, hospodársku spoluprácu, spoločné projekty vo vede, vzdelávaní, kultúre a v iných oblastiach života, budovanie spoločného európskeho domu sa tomu hovorilo vznešene, ale vždy sa nakoniec pretlačili do popredia názory nadržaných osobností, čo vojny presadili ako jediné možné a konečné riešenie skutočných či skôr predstavovaných problémov. Až druhá svetová vojna presvedčila aspoň Európu, že vojna vedie k prehre všetkých zúčastnených strán, a spolupráca je riešenie win-win, ako sa mu hovorí na kurzoch vodcovstva, teda víťazstvo a prínos pre každého zúčastneného. A tak sme v Európe zažili nebývalé trištvrte storočie mierových rokov s mohutným vzostupom vo všetkých sférach života.

Zdá sa, že správy dominujú predovšetkým vojnové konflikty v oblastiach sveta, kde myslenie je na podobnej úrovni, ako v Európe pred sto a viac rokmi. Tiež sú tam osobnosti, čo presadzujú mierové riešenia s víťazstvom pre každého, ale nakoniec ich úsilie zvráti vplyvná skupina ľudí nadržaných vojnovými chúťkami a s tým spojenými víziami konečného riešenia pretaveného do nekonečného reťazca ďalších a ďalších vojen. Zrejme nie každý vo svete dospel do štádia chápania budovania spoločného domu ako čohosi, kde každý vyhráva.

Vyvstáva otázka, kde v tomto procese stojí Európa.

Predovšetkým nesmie dopustiť, aby sa vojnové šialenstvo premietlo hoci len v teroristických útokoch na náš kontinent. Ťažko posúdiť bežnému občanovi, či rôzne, niekedy až rázne opatrenia prijímané silami severoatlantickej aliancie aj vo vzdialenejších oblastiach sveta slúžia k tomu cieľu. A či vojny naši spojenci podporujú, alebo ich maria. Na tom sa nevedia zhodnúť ani ľudia veľmi podrobne znalí pomerov a strategických súvislostí. Len jedno sa zdá byť isté, že vojny by tam pokračovali, aj keby ich severoatlantické štruktúry ignorovali a len prijímali opatrenia na našom území, aby sa sem neprevalili. Nie celý svet dospel k chápaniu, že spolupráca je víťazstvom, a vojna stratou pre každého.

Bojovo ladené hlasy počuť aj u nás, našťastie nedostávajú príležitosť, ako to bolo v predchádzajúcich stáročiach. Proti tým sa treba chrániť predovšetkým. Je to úsilie, do ktorého môže prispieť každý svojou prácou a občianskymi postojmi.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Nie sme vo vojne (píše Michal Havran)

Pocit, že za vami stojí celá spoločnosť, je najvýznamnejším znakom civilizácie.


Už ste čítali?