Napriek tomu, že zohrala významnú úlohu v živote mnohých našich spoluobčanov presúvajúcich sa do seniorskej generácie a starších, často v negatívnom zmysle, lebo sa nevedeli nájsť a do dnešných dní sa vidia v čomsi ukrátení, sklamaní vývojom, čo nasledoval. Možno výsledok nereálnych očakávaní.
Za úvahu stojí aj sloboda, ktorú nám údajne mal November 1989 priniesť a mnohí sa oddali len irónii osudu, bez toho, aby akýkoľvek pocit slobody pociťovali.
Slobodu možno chápať ako postupné krôčiky po schodíkoch päťstupňovej Maslowovej pyramídy potrieb. 1. Fyziologické potreby – hlad, smäd, dýchanie, spánok sex; 2. potreba bezpečia – istota v budúcnosti, ochrana; 3. sociálne potreby – kontakt, láska, spolupatričnosť; 4. potreba úcty – uznanie, status, prestíž, kladná odozva z okolia; 5. sebarealizácia tvoriaca špicu pyramídy. K dosiahnutiu špice Maslowovej pyramídy potrieb, a teda aj slobody, musia byť splnené podmienky okolia: prírodné, spoločenské, politické, hospodárske, ale nevyhnutné je aj vnútorné nastavenie, vlastné úsilie prekonávať jednotlivé stupne. Zmena politického systému sama o sebe k pocitu slobody nestačí.
S Novembrom 1989 má veľa do činenia film Sviňa o súčasnej slovenskej politickej situácii a jej hlavných protagonistoch (aj keď hneď na úvod autori filmu pripomenuli prípadnú podobnosť so súčasnou situáciou za čisto náhodnú). Vlastne ako keby rezká novinárska reportáž vo filmovom štýle. Príliš veľa zla vo vyše poldruhahodinovom filme a to všetko len preto, že sa niektorí ľudia nevedia nažrať a nie a nie sa dostať nad prvý stupeň Maslowovej pyramídy. Kontaktov z tretieho stupňa mali požehnane, ale bez pocitu lásky a spolupatričnosti, lebo to si vyžaduje aj trochu dobroprajnosti, a všetci hlavní aktéri ako keby posadnutí mamonou a nadržanosťou, len kradli, žrali a sexovali, s mozgom otupeným predstavami, že čo ak zajtra nebude z čoho a s čím. Žiadalo by sa trochu menej pažravosti, smilstva a ostatných hlavných siedmych nerestí, viacej dobroprajnosti a striedmosti, so zvýšenou snahou získavať ľudí dobrými skutkami, miesto kopami majetkov nahonobených pochybnými machináciami na hrane, či skôr za hranou zákona.
Na hradnej výstave sa vyskytlo trochu úvah o slovenskej nežnosti, či českej zamatovosti tzv. revolúcie. Vývoj po nej ukázal, že sa skôr jednalo o prevrat, pojem odvodený z prevracania kabátov, lebo udalosti priali hlavne komunistom a ich mocenskému zázemiu, čo sa dostali do pozície, keď mohli ťažiť z vĺn následných divokých privatizácií. Popritom, bez povšimnutia orgánov činných/nečinných v trestnom konaní, prešli aj ťažké zločiny popáchané v päťdesiatych rokoch a potom vraždenie na hraniciach, vlastne až do nežného či zamatového prevratu. O tom sa už nahovorilo nekonečne veľa a v mnohých ľuďoch s nižšou úrovňou morálnych zásad to zanechalo presvedčenie, že u nás sa im prepečie všetko. Mnohým aj. O tom bola nežnosť ich prevratu.
Film Sviňa, akoby pokračovanie hriešnych trendov k terajšiemu dianiu u nás, zamyslenie sa nad témami výstavy na hrade k Novembru 1989, ako predohre k nepekným javom dneška znázorneným vo filme, a kabaret volieb, čo stoja pred nami, azda prispejú svojou troškou k tomu, aby sme našli v sebe síl, a posunuli sa o krôčik k slušnejšiemu štátu a k pocitu osobnej slobody. Vo svete sú príklady, že sa to dá, ale aj príklady, že by mohlo byť horšie, ak si nedáme pozor.