reklama

Nepriateľská osoba 1 Keď NO znamená nepriateľskú osobu

Na juhovýchodnom Slovensku si ľudia radi hovorievali ako vtip, a niektorí azda tak hovoria dodnes, svoj životopis, ktorý vlastne ani vtipom nie je, len odráža zlomy, ktoré sa dokázali prevaliť životom jedného nášho človeka v 20. storočí. Znie asi takto: „Narodil som sa v Rakúsko-Uhorsku, potom som chvíľu býval v Slovenskej republike rád, v Československu, horthyovskom Maďarsku, v Tretej ríši, zase v Československu, v Sovietskej ríši, v Československu, Česko-Slovensku, teraz bývam v Slovenskej republike a pritom som sa nikdy z môjho rodiska nepohol...“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (38)

Poznal som takého človeka, ktorý si svoj životopis mohol naviac obohatiť ukončením práva na Karlovej univerzite v Prahe pred vojnou, jeho nostrifikáciou v Budapešti počas horthyovskej okupácie, účasťou na odboji v Československom armádnom zbore, ktorý vznikol hlboko v sovietskom tyle v Buzuluku a s ním tiahol smerom do Prahy, zostal však, ako právnik, na Ukrajine pomáhať znovu budovať justíciu povojnovej sovietskej Ukrajiny, zrazu sa ocitol v GULAGoch Magadanu a Ojmjakoma, tak dramaticky opísaných Solženicynom a po desiatich rokoch sa vrátil do vlasti, aby v nej dožil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Neviem, čo našli proti mne. Mne sa nepáčili tie procesy, ktoré sa v Stalinovej povojnovej ríši rozbehli. Hovorieval som, keď som videl ako ďalšie a ďalšie obete nastupovali na strastiplnú cestu sovietskych väzníc - No môže tento občan ohroziť mohutný sovietsky štát, ak ho nedokázali zničiť hitlerovci? Ale obhajoba iných nebol dôvod, prečo som sa dostal do GULAGov. Vtedy proste platilo, dnes ja teba, lebo zajtra niekto iný mňa...", tak nejako skomentoval začiatok svojej sibírskej anabázy.

Tí, čo sme ho poznali, sme ho povzbudzovali, aby písal poznámky o tom, čo si pamätal a ak to aj on nedokáže dať do publikovateľnej formy, azda sa raz niekto nájde, kto by z toho urobil strhujúci generačný román. Tento náš spoluobčan už nežije a pochybujem, že by vo svojej pozostalosti, okrem útržkovitých spomienok na rozhovory s ním, zanechal aj nejaké napísané biografické záznamy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moja životná skúsenosť nie je až tak bohatá na politické zlomy. Moja generácia bola predsa len šťastnejšia. Zato sa mi podarilo nazbierať do životopisu niečo, o čom si myslím, že je aj v našich pomeroch vzácne a mal by som o tom niečo zanechať, ako som chcel od môjho známeho, aby zanechal niečo po sebe. Potom, ako Ústav pamäti národa zverejnil na internete stránky zoznamov komunistickej štátnej bezpečnosti, našiel som sa v nich pod skratkou NO - Nepriateľská osoba, na čo som tak trochu aj hrdý, lebo je to v mojom ponímaní hodnôt viac, ako byť „dôverníkom", či dokonca „agentom". Nedalo mi, a vypýtal som si aj spis, ktorý o mne eštebáci viedli. Ako som sa dozvedel značná časť spisu bola zničená, ale i torzo, čo sa zachovalo, obsahuje 634 (slovom: šesťsto tridsaťštyri) strán (nespočítal som ich, ale za vyhotovenie kópie som toľko zaplatil Ústavu pamäti národa - počítač kopírky sa azda pri spočítavaní strán nepomýlil). Prečítal, či vlastne prelistoval som si tento nudný, úradníckym štýlom napísaný dokument a uložil som ho do skrine. O eštebákoch napríklad už spomínaný Solženicyn písal čítavejšie svedectvá, než samotní eštebáci, radšej sa budem venovať tomu, povedal som si vtedy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bol som si pozrieť divadelnú hru Komunizmus v petržalskej Aréne. Veľmi reálne a pre mňa pútavo sa zapodieva prácou štátnej bezpečnosti. V jednej scénke náčelník štátnej bezpečnosti vyhadzuje na oči hlavnému protagonistovi: „Dvanásť našich ľudí vás rozpracuváva!!!". Nech už to „rozpracuvávanie" znamená čokoľvek, mňa poznámka podnietila k tomu, aby som si urobil štatistiku z môjho spisu. Mám teda denník môjho života za obdobie od jesene roku 1976 do leta 1985 napísaného komunistickou štátnou bezpečnosťou. V úvodnej časti tohto 634 stránkového dokumentu je obsah, z ktorého vyplýva, že aj materiály zozbierané za toto obdobie boli rozsiahlejšie, len niektoré z nich uznali ochrancovia nášho socialistického zriadenia pred zlobami západného imperializmu za menej podstatné a preto ich skartovali. Celkový rozsah pred skartáciou za už uvedené obdobie teda musel mať vyše 800 strán, pričom neskartovaná časť sa zachovala len preto, že sa dostala do archívu. Ako to však z dochovanej časti vyplýva, eštebáci viedli spis, dokonca dva spisy o mne aj po roku 1985, až po nežnú revolúciu, lenže táto živá časť bola ešte v decembri 1989 zničená. Keď zoberiem do úvahy pilnosť, ktorou sa mi venovali, azda nepreháňam ak poviem, že celý môj spis musel mať dobre vyše tisíc strán.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ešte zopár štatistík o ľuďoch, ktorí do spisu prispievali. Najprv tí, ktorí sa do spisu dostali ako príslovečný Pilát do kréda a takýchto nevedomých prispievateľov z radov susedov, kolegov z práce i mimopracovných aktivít, som našiel v mojom spise 16 (šestnásť). Pracovníkov rôznych orgánov mimo rezortu Ministerstva vnútra, ako napríklad vtedajších národných výborov, vojenskej správy, vojenskej kontrarozviedky, rezortu ministerstva školstva, zamestnávateľov, mojej telovýchovnej jednoty, ktorí prispeli z titulu svojho postavenia vo verejnom živote, bolo 7 (sedem), dôverníkov a agentov, teda dobrovoľných a vedomých aktivistov ŠtB, ktorí sa pohybovali v mojom okolí a potom sa svojimi pozorovaniami o mne zverovali ŠtB, bolo 20 (dvadsať), no a samotných pracovníkov rezortu Ministerstva vnútra (Federálneho Ministerstva vnútra v Prahe, krajských a okresných správ verejnej bezpečnosti) vystupuje v mojom spise v počte 63 (šesťdesiattri) osôb. Do týchto počtov nie sú započítané nečitateľné podpisy, lebo tie sa mohli vyskytovať aj pod plným menom a teda sú už zohľadnené. Takéto mohutné úsilie 106 (jednostošiestich) ľudí si azda zasluhuje trochu pozornosti. Nehovoriac a tisíckach odpracovaných a riadne zaplatených hodín pri sledovaní a strážení mojej maličkosti.

A teraz rýchlo okolo čoho sa celý spis točí. Citujem z PRÍSNE TAJNÉHO listu z 28. novembra 1977, ktorý podplukovník vo funkcii náčelníka Krajskej správy Zboru národnej bezpečnosti, Správy štátnej bezpečnosti v Košiciach, zaslal generálmajorovi II. Správy Federálneho ministerstva vnútra v Prahe:

„Vec: VRÁTNY Štefan, navrátilec z Anglicka - informatívna správa

Na I. odbore Správy ŠtB Košice je preverovaný v SZ (signálnom zväzku) „FILOZOF" reg. č. 12199 navrátilec z Anglicka VRÁTNY Štefan, nar. 23.12.1946 v Trenčíne, bytom Košice, Trieda Sovietskej armády č. 43 pre podozrenie zo spolupráce s anglickou rozviedkou...."

O čo mi vlastne ide pri postupnom zverejňovaní výberu z môjho prísne tajného spisu? Azda sa nájdu čitatelia, ktorých moje rozprávanie zaujme natoľko, aby mi podali formou svojich reakcií spätnú väzbu a možno aj podnety, čo by sa s mojimi materiálmi od ŠtB dalo urobiť a či sa vôbec s nimi mám ďalej zapodievať. Som si vedomý toho, že na túto tému sa už popísalo až-až, fakticky, menej fakticky, beletristicky, či fantasticky, a tak veľa nového ponúknuť nemôžem, azda iba to, že ja moje rozprávanie viem podporiť priamo citátmi zo spisu ŠtB, čo vzhľadom na ničenie spisov, ktoré prebiehalo u orgánov štátnej bezpečnosti počas nežnej revolúcie, nie každý dokáže.

A ešte malá poznámka. Ako som už uviedol, do môjho spisu prispievalo množstvo ľudí z rôznych oblastí života. Aj keď ich citujem, ich mená neuvádzam. Nechcem, aby moje príspevky vyzneli ako snaha o revanš, skôr mi záleží na tom, aby sa brali ako informácia o dobách, ktoré sa pre niektorých dnešných nostalgikov stávajú „staré zlaté časy."

Štefan Vrátny

Štefan Vrátny

Bloger 
  • Počet článkov:  288
  •  | 
  • Páči sa:  291x

V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík:  Inde v EurópeÁziaNepriateľská osobaBritské ostrovyOsudyU nás na SlovenskuU susedovUSA, KanadaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu